Limonov

“Pravda je taká a na to nikdy nezabudni, Eduško môj milý, že ľudia sú zbabelci a podliaci a zabijú ťa, ak ty nebudeš pripravený zaútočiť prvý.” Limonov bol pre mňa ťažkým orieškom. Či už zložitosťou jeho osobnosti, situáciami, do ktorých sa v živote zaplietol, ale aj politickými definíciami a celkovo temnou históriou. Sám autor napísal: “Uvedomujem si, že je to všetko zložité - a túto knihu píšem preto, aby som tento druh zložitosti popreberal.” A informáciami teda nešetril. Meno Limonov mi bolo cudzie. Netušila som, kto to bol, prečo si zaslúžil beletrizovaný životopis a čo v živote dosiahol. Bol to mladík, ktorého by sme mohli označiť za gaunera, spisovateľa a v zrelosti aj politika. V každej etape svojho pestrého života ho hnalo vedomie niečo dokázať. Zanechať po sebe stopu, odkaz, zviditeľniť sa a preraziť vo svete. Mnohokrát bol arogantný, spokojný sám so sebou a bohužiaľ, životy menšín mu boli ľahostajné - malé obety pre dobro väčšiny. V skutku, pre mňa to bola veľmi nesympatická postava. V niektorých prípadoch sa mi zdalo, že aj sám autor nevie, či ho nenávidí, alebo miluje. “Sedemdesiat rokov úsilia a obetí nás priviedlo sem: sme v hovnách až po krk.” Celá kniha sa nesie v nádychu (ruskej) politiky, hlavne sa to odzrkadlilo v Edových neskorších rokoch a musím sa priznať, že tieto politické odbočky ma miestami nebavili. Nerozumiem tomu. Nevyhľadávam to a možno aj práve preto som nevedela oceniť autorove myšlienky v tomto smere. Na druhú stranu, oceňujem autorov štýl písania, odviedol naozaj skvelú prácu a roky písania priniesli naozaj pozoruhodnú knihu o mužovi, ktorý celým srdcom veril tomu, čo robil. Nie je to ľahká kniha, ale priniesla veľa zaujímavých informácií. Odporúčam.