Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď

Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď… Už len ako to znie! Názov ma úplne opantal (je prevzatý z úryvku básne Williama Blakea) a ešte som nemala prečítanú ani prvú kapitolu, no okamžite som si objednala ďalšiu autorkinu knihu, lebo mi bolo jasné, že si sadneme. “Nikto si nevšíma staré tetky s taškami, čo sa mocú všade naokolo.” Jedna takáto tetka, Janina Duszejková, nemá v obľube svoje meno a všetkých pomenúva podľa charakteristického znaku, čo ich najlepšie vystihuje. Žije v pohraničí, v odľahlej a riedko obývanej oblasti, ktorú na zimu väčšina jej obyvateľov opúšťa a zostávajú len skalní. Mnohí ju vnímajú ako trochu šibnutú starú dámu, ktorá to preháňa s láskou k zvieratám, horoskopmi a astrológiou. Je samotárka, má len veľmi úzky okruh priateľov, trápia ju rôzne zdravotné Ťažkosti, dohliada na opustené domy a stará sa o lesné zvieratká, preto jej srdce trhá nielen činnosť poľovníkov, ale aj pytliactvo, proti ktorému aktívne bojuje. “O úrovni krajiny svedčia jej Zvieratá. Vzťah k Zvieratám. Ak sa k nim ľudia správajú kruto, nepomôže im nijaká demokracia, vôbec nič.” Olga Tokarczuk píše priamo, sympaticky, nenútene rozvíja pred očami čitateľa príbeh o záhadných úmrtiach jej susedov, o devastovaní prírody a jej silách, o ľudskej nadradenosti voči ostatným druhom, o tom, kto má a nemá právo zabíjať, o krutosti, pokrytectve. Pálčivé témy, ktorých sa táto detektívka? thriller? dotýka, podáva takým príjemným štýlom, že sa od knihy nedá odtrhnúť. V celom texte je toľko krásnych myšlienok, že naozaj stojí za to si ju prečítať. Mňa ohúrila. Originálny, inšpiratívny (ehm, no… toto asi nebude správne slovo, ale veď si prečítajte a snáď pochopíte, ako som to myslela) príbeh s nezabudnuteľnou atmosférou.

Ach, zdá sa mi, že táto kniha má nekonečné množstvo vrstiev. Je o veľkej Láske a ešte väčšej Nenávisti. Je o Osamelosti, o Ľahostajnosti, o ľudskej Obmedzenosti, o sile Priateľstva, o Súdržnosti. Je to nádherný manifest za všetko Živé na tejto Planéte. Je to Detektívka, no vonkoncom to nie je ten typický krimi príbeh, ktorý vám po otočení poslednej strany poskytne definitívne odpovede na Otázky, ktoré sa vám pri čítaní vynorili v hlave. Olga Tokarczuk vám ich prostredníctvom tejto knihy položí naozaj dosť, no nežiada priamu odpoveď, len chce, aby sme sa aspoň zamysleli na triviálnymi témami o každodennom Živote, o spoločnosti v ktorej žijeme, o nás ľuďoch, o Morálke a Hodnotách, ktoré vyznávame... Autorka je výbornou rozprávačkou - jej štýl je jedinečný, nenapodobiteľný, ľahko poetický, zároveň dokonale úderný, vie zaťať do živého, no aj zavtipkovať a preto sa vám slovkom po slovku dostane okamžite pod kožu. Podozrievam ju, že keď sa rozdával talent, stúpla si do radu aj tri krát. . Naozaj výborná kniha plná hlbokých a hodnotných myšlienok