Druhá tvár

Počiatočný chaos z postáv a deja sa zmenil na psychologický triler pri ktorom som so zatajeným dychom hltala stranu za stranou. Kniha bola podaná skvelým spôsobom, občas som mala pocit že čítam denník hlavnej hrdinky - a to ma do príbehu neskutočne vcuclo. Prežívala som s Blythe všetky emócie a verte mi, to bola jazda. Nie je to typická kniha spojená s materstvom a šťastným manželstvom. Ukazuje nám aj opačnú stranu, aké je to byť matkou, ak ste na túto novú rolu v živote neboli či nechceli byť pripravení. Čítať myšlienky Blythe, ktoré venovala dcére Violet boli ťažké, ale čítať o Samovi bolo ešte horšie a bolestivejšie. Tento príbeh je napísaný dokonalo. Je pútavý, dej sa stále stupňuje a vy chcete vedieť pravdu, ako to vlastne celé bolo. Záver mi len potvrdil moje domnienky ktoré mi celou knihou vírili hlavou. Kniha sa vyšplhala v mojom rebríčku veľmi vysoko, takže si dovolím povedať že to bola jedna z najlepších kníh akú som kedy prečítala.Verím, že autorka už pre nás chystá ďalší príbeh, ktorý si určite nenechám ujsť!

Spočiatku som mala trocha chaos v postavách a to aj napriek tomu, že ich v knihe zas tak veľa nebolo. Dôvod bol ten, že autorka príbeh Blythe dotvárala aj výjavmi zo života jej matky Cecílie a jej starej matky Etty. Autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh celkom originálnym spôsobom. Rozprávačom bola Blythe a celý čas som mala dojem, že čítam jej spoveď či priam očistu jej vnútra a všetkých jej obáv, myšlienok i snov... Všetky tieto slová boli venované jej exmanželovi Foxovi a boli naliehavé, desivé a bolestivé. Je možné, aby sa absencia materinského inštinktu a lásky dedila z pokolenia na pokolenie?  Blythe mala celú dobu veľmi zvláštny pocit z toho, že sa stala matkou. Nevychutnávala si materstvo tak, ako väčšina žien v jej okolí. K svojej dcére mala od narodenia veľmi rezervovaný vzťah a jej myseľ nahlodávali pochybnosti. Pochybnosti, ktoré ju umárali. Pochybnosti, s ktorými sa postupne snažila zveriť aj svojmu manželovi. Tieto pochybnosti však nemali pochopenie a ich intenzita sa rokmi nabaľovala ako snehová guľa. Aj ja som spočiatku uvažovala, kde sa stala chyba a či hlavná hrdinka trpí paranojou alebo sú jej strachy ozaj oprávnené.  Moje počiatočné obavy spľasli. Príbeh ma strhol tak, že som knihu prečítala ozaj rýchlo a prichytila som sa, že nad ňou premýšľam aj cestou do práce, kedy som ju musela odložiť. Kniha vám nedá pokoja dokým ju nedočítate a dokým celý tento zvláštny príbeh nevygraduje. Postupne sa bude odkrývať viac a viac... Nezasiahli ma len myšlienkové pochody hlavnej hrdinky týkajúce sa jej vzťahu k jej dcére Violet. Rovnako úderné a až priam desivo pichľavé boli aj jej vyznania k manželovi Foxovi. Práve tieto pasáže mi zlomili srdce a doslova som ich prežívala s Blythe a cítila som jej bolesť a možno i hnev a sklamanie... Miestami mala moje pochopenie, lebo som mala pocit, že dostala na papier aj to, čo som si v trochu inej miere odžila aj ja. Odlúčenie a pocit prázdnoty popísala celkom hodnoverne... Mrazilo ma, desivá atmosféra a postupné rozuzľovanie a skladanie príbehu, ktorého počiatky siahali až do roku 1945 ma doslova prilepili ku knihe. Mozog mi šrotoval, nechápal a aj kričal, zároveň aj chápal a rešpektoval... Aj keď matkou nie som a možno tým pádom nechápem úplne všetko, čo materstvo prinesie a i vezme, tak som Blythe nechcela súdiť... A možno práve aj to mi umožňilo pozrieť sa na tento príbeh inou optikou... Neodsúdiť, ale pokúsiť sa pochopiť a hlavne, dať všetkému čas... Knihu hodnotím na 5/5*. Posledná veta knihy ma úplne vydesila a postavila mi všetky chlpy do pozoru... Rozhodne stojí za povšimnutie a prečítanie.