Ďaleko od hlučného davu

Obsah knihy: Ďaleko od hlučného davu

Príbeh emancipovanej ženy vo viktoriánskych časoch

Krásna Batšeba Everdenová je sebavedomá a slobodne zmýšľajúca mladá dáma a také ženy to vo viktoriánskom Anglicku nemajú ľahké. Manželstvo je to posledné, po čom túži, lenže skostnatená spoločnosť a konvencie ju sústavne tlačia do zväzku. Jedného dňa zdedí rozľahlú farmu a rozhodne sa o ňu starať sama, bez mužskej pomoci. Na statku sa zamestná Gabriel Oak, ktorý prišiel po nešťastnom incidente o vlastné hospodárstvo.
V minulosti požiadal Batšebu o ruku, no tá jeho žiadosť odmietla. Zdržanlivý Gabriel sa tak na farme stáva nechceným svedkom Batšebinho flirtovania so svojím susedom pánom Boldwoodom, čo v ňom rozpúta nečakanú posadnutosť. Oboch nápadníkov však zatieni príchod mladého vojaka Franka Troya, ktorý sa do Batšeby zamiluje a rozdúcha v triezvo uvažujúcej žene nespútanú vášeň. Jeho prítomnosť na farme prebudí v Boldwoodovi chorobnú žiarlivosť, čím vyvolá dramatický sled udalostí.
Román Ďaleko od hlučného davu je nezabudnuteľným portrétom vidieckeho života, ktorý upadá vplyvom nemilosrdnej industrializácie, príbehom modernej ženy uväznenej v spoločenských tradíciách, a zároveň jedným z najvzácnejších klenotov anglickej literatúry.

Z anglického originálu Far from the Madding Crowd (Wordsworth Classics, Great Britain) preložil Alojz Keníž.

Ukážky z knihy

„Ale ja vás ľúbim, a pokiaľ ide o mňa, postačí mi, ak ma budete mať aspoň trochu rada.“
„Pán Oak, nehnevajte sa, ale napokon mnou začnete opovrhovať.“
„Nikdy!“ zvolal Oak tak vážne, až sa zdalo, akoby silou svojich slov prechádzal priamo cez krík do jej náručia. „V živote urobím jednu vec, jednu celkom isto, že vás budem ľúbiť a túžiť po vás, neprestajne vás chcieť, kým nezomriem.“ Hlas mu nadobudol skutočný pátos a veľké hnedé ruky sa mu viditeľne roztriasli.
„Očividne konám vyslovene nesprávne, keď prejavujete také city a ja vás odmietam,“ dodala trochu skľúčene, beznádejne sa rozhliadala okolo seba a hľadala spôsob, ako sa dostať z morálnej dilemy. „Kiežby som za vami nebežala!“ Ukázalo sa však, že sa vie rýchlo vrátiť k veselosti a zatvárila sa nebojácne. „Nič sa nedá robiť, pán Oak. Ja potrebujem niekoho, kto ma skrotí, som priveľmi nezávislá a dobre viem, že vy by ste to nikdy nedokázali.“
Oak sa zahľadel na lúku a uvedomil si, že sa zbytočne bude pokúšať o ďalšie argumenty.
„Pán Oak,“ prihovorila sa mu znovu jasne a zreteľne, slová z nej vychádzali podporené sedliackym rozumom, „vy ste na tom lepšie než ja. Veď ja popravde nevlastním ani pencu, bývam u tety, aby som vôbec prežila. Som však vzdelanejšia než vy a vôbec vás nemám rada, lebo taká som a s tým sa nedá nič robiť.“