Vlčie šťastie

Obsah knihy: Vlčie šťastie

Štyridsiatnikovi Faustovi sa rozpadne dlhoročný vzťah, a tak sa vracia do hôr, ktoré mu prirástli k srdcu už v detstve. Dávno pred ním ušla z Milána do malého alpského strediska aj Babette a navrhne mu prácu kuchára vo svojej reštaurácii. Práve tam ho zaujme čašníčka Silvie. Mladá žena ešte nevie, či je Fontana Fredda len útočiskom na jednu zimu, alebo miestom na život. Fausto spozná aj Santorsa, chlapa, ktorý o horách veľa vie a ako všetci tamojší muži aj veľa pije. Bývalý poľovník si rýchlo obľúbi nového návštevníka, lebo dokáže bez slova kráčať ako pravý horal. Fausto celé dni varí pre vodičov ratrakov, upravujúcich lyžiarske zjazdovky, v lete zas pre drevorubačov, ktorí napĺňajú lesy vôňou narezaných kmeňov. Znovu objavuje malé radosti, telesné túžby aj odpustenie. Fausto nevie, či existuje miesto na šťastný život, ale tuší, že je presne tam, kde má byť.

Paolo Cognetti prináša jasný pohľad na ľudské vzťahy v ich neustálom dialógu s prírodou, na ich zranenia, zlyhania, vnútorný nepokoj, ktorý ich nabáda k útekom aj k návratom. Jeho postavy nám pripadajú ako hŕstka priateľov, ktorých poznáme odjakživa. Možno preto máme pri stranách tejto knihy pocit, že sa nám v nich zrkadlí vlastný život.

Z talianskeho originálu La felicita del lupo (Einaudi, Torino 2021)
preložil František Hruška.

Odkazy

• Vlčie šťastie vonia drevom, rosou i čerstvou kávou

Ukážky z knihy

Fausto niekde čítal, že stromy, na rozdiel od zvierat, nemôžu hľadať šťastie tak, že sa niekam premiestnia. Strom žije tam, kam padlo jeho semeno, a keď chce byť šťastný, musí si to zariadiť tam. Svoje problémy rieši na mieste, ak to vie, ak to nevie, zomiera. Šťastie bylinožravcov, naopak, ide za trávou, vo Fontana Fredda to bilo do očí – marec dolu v doline, máj na pastvinách do tisíc metrov, august na horských lúkach okolo dvetisíc a potom znovu dolu za menším šťastím jesene, za druhým skromným kvitnutím. Vlk nasledoval menej pochopiteľný inštinkt. Santorso mu rozprával, že nikto nevie, prečo sa presúva, z čoho pramení jeho nepokoj. Príde do nejakej doliny a nájde tam dostatok zveri, ale niečo mu bráni, aby sa tam usadil, v istej chvíli všetku hojnosť nechá tam a ide hľadať šťastie inde. Stále v iných lesoch, za ďalším najbližším hrebeňom, sledujúc pach nejakej samice alebo zavýjanie svorky, alebo nič také zjavné, odnášajúc si spev mladšieho sveta, ako napísal Jack London.