Posledné kníhkupectvo v Londýne

V knihe je neskutočné množstvo popisov bombardovania Londýna. Autorka dofarbila obraz doby aj viacerými živými popismi vtedajšieho Londýna i atmosféry vojnou zmietanej krajiny. Pridala aj drobné reálie z politického života. Čo však knihe dodalo lesk a taký ten hrejivý pocit, ktorý vám zaleje dušu s každou prečítanou vetou boli krásne myšlienky a udalosti, ktoré skrz celý dej formovali hlavnú hrdinku. Doslova som sa ako čitateľ pozerala na prierez najdôležitejších rokov jej života. Práve na to obdobie, kedy sa z mladej slečny stala vyformovaná žena so srdcom na dlani a nekonečnou silou bojovať. Nemala som pocit, že narážam na trápne literárne klišé o žene levici. Autorka toto postupné dozrievanie vyšperkovala skrz situácie a mnohé činy, ktoré boli určite jedným z dôvodov, prečo bola blízkosť Grace pre mnohých požehnaním. Ukázala napríklad aj to, že odpustenie nie je nastavením druhého líca. Odpustenie prináša úľavu a odplavuje z náš ťažobu. Či už si to druhá strana zaslúži alebo nie. Či uvedomenie príde alebo nie. Zášť v srdci ešte nikoho neoslobodila, ale práve naopak - ešte viac ho prikovala. Kniha mi v niektorých momentoch pripomenula aj jeden z mojich najobľúbenejších príbehov o mladej Liesel - Zlodejku kníh. Aj Grace pomohla mnohým zabudnúť aspoň na chvíľu na hrôzy, ktoré priniesla vojna a neustále bombardovanie práve cez knihy a ich myšlienky. Ich čítaním a svojou láskou. Viaceré postavy mi možno spočiatku mierne pili krv. No už dávno sa mi nestalo, aby som si v knihe tak veľmi obľúbila nejakú postavu. V prípade tejto knihy sa to však stalo. Schválne neprezradím, o ktorú postavu išlo. No vyvolala vo mne všetky pozitívne emócie - obdiv, otcovské pohladenie, múdrosť i odhodlanie urobiť svet krajším miestom a chrániť to, čo je skutočne dôležité. Na druhej strane ma však zmietala ľútosť nad tým, čím si táto postava prešla a aké ťažké muselo byť nájsť v sebe silu prekonať priepasť hlbokej straty. Odporúčam nečítať si epilóg! Viem, že mnohí barbari to robia ako prvé. V prípade tejto knihy to rozhodne nerobte, pokazíte si tak čitateľský zážitok. Príbeh plynul spočiatku trošku pomalým tempom. Neskôr ma však prekvapil. Práve tým, čo popisujem v odstavcoch vyššie. Bolo z neho cítiť človečinu a lásku ku knihám... Nie je to ten príbeh, v ktorom sa na vás hrôzy vojny vovalia ako lavína alebo ako tsunami s cieľom čitateľa prevalcovať utrpením a smrťou na každom rohu. Príbeh skôr poukazoval na to, čo v mnohých prípadoch komunitám pomohlo - zomknutosť a pomoc. Škoda, že práve takéto niečo sa z nás ľudí pomaly stráca... Preto bola pre mňa táto kniha takým plamienkom nádeje. Že aj keď svet pohltí čierňava, tak v mnohých ľuďoch nezadusí svetlo, ktoré vyžaruje ich srdce - lásku, pomoc blížnemu a boj za lepší svet. 4.5/5*.