Krajčírkin dar

Autorka stavila na osvedčenú kombináciu u ženského čitateľského publika - román, druhá svetová vojna, dve dejové linky. Navyše k tomu pridala módu, francúzsku eleganciu, popisy vojnou zmietaného Paríža a štipku romantiky, ženskej odvahy i silu priateľstva. Práve jej popisný štýl mi veľmi ulahodil. Dokázala krásne vystihnúť atmosféru, zvuky, vône i tajné zákutia a tmavé uličky Paríža. A na strane druhej veľmi kvetnato popisovala majstrovstvo šičiek v dielni učupenej v centre Paríža.  Hlavnou postavou linky v súčasnosti bola rodená Britka s francúzskymi koreňmi - Harriet. Tá prišla do Paríža poskladať fragmenty života jej starej mamy Claire. O jej minulosti toho totiž veľa nevedela. O matku prišla za veľmi tragických udalostí a mátala ju vidina dedičnosti depresie a smútku. Je možné, aby sa traumy z minulosti preniesli cez DNA aj na potomkov a ďalšie generácie? Pomôže jej hrabanie sa v minulosti pri hľadaní seba a svojho miesta na tomto svete? Do Paríža ju priviedla fotografia, ktorú objavila v pozostalosti po jej matke Felicity. Na fotke zo 40. rokov 20. storočia boli zvečnené tri ženy - jej stará matka Claire a jej priateľky Vivianne a Mireille. Čo ich spájalo a aký bol ich osud?  Príbeh Claire naberá postupne kontúry aj vďaka Simone - kolegyni Harriet, ktorá je zhodou okolností vnučkou Mireille. Práve táto dáma jej postupne vytvára obraz o Claire i o tom, aký bol život týchto troch krások a ako sa ich životy navždy prepojili. Dozvedáme sa o odboji, o riskovaní, o vôli žiť i o neskutočnej sile priateľstva. Autorka túto ženskú odhodlanosť a silu neprepískla a našťastie nevystavala naše tri hrdinky do pozície Ramba.  Nechýbala ani romantická vsuvka, avšak tu musím upozorniť milovníčky sladkej romantiky, že to bolo v diétnejšej forme. Chvalabohu pre mňa - pretože ako je už asi známe, tak príbehy, kde je romantiky za vagón sú pre mňa ťažko uveriteľné a ešte týždeň mám z nich tik v oku, ružové videnie a hyperglykemický šok.  V súčasnej dejovej linke odohrávajúcej sa v rokoch 2016 a 2017 sa do kontrastu s vojnovými rokmi dostane terorizmus a útoky, ktoré zasiahli v tom čase Francúzsko (teroristické útoky v Nice a klube Bataclan a okrajovo bude spomenutá aj dráma v Charlie Hebdo). Čo mi na Harriet vadilo bola jej zvláštna povaha. Niekedy až na hranici s priposratosťou (sorry za výraz), hoci chápala som, že smrť matky na nej zanechala viditeľné stopy. Jej obavy mi však prišli trochu pritiahnuté za vlasy.  Príbeh ako taký sa mi však páčil. Najmä posledných asi 60 strán príbehu stálo za to. Pod rukami autorky vznikli šaty ušité zo zvyškov látky, z drobných dielikov, ktoré predstavovali životy týchto 4 hrdiniek. Tie sa nakoniec prepojili neviditeľnými, no silnými stehmi a cez ozdobné korálky nebolo ani stopy po tom, že by látka nebola z jedného súvislého kusa látky. A práve týmto sa tieto šaty (=príbeh) stali výnimočnými. Knihu hodnotím na 4/5*. Oceňujem najmä krásny popisný štýl autorky a dobrý pocit až dojatie, ktoré vo mne zachovala sila priateľstva popísaná v tomto príbehu. Ak by každý z nás mal minimálne jedného takého priateľa a sám aj takým priateľom niekomu bol, tak by bol život každého z nás bohatší a naplnený.