Mesto sĺz

Obsah knihy: Mesto sĺz

Pokračovanie úspešnej historickej série Oheň nás spasí

FRANCÚZSKO MÁJ 1572
Celé desaťročie zúrili vo Francúzsku náboženské vojny. Zo susedov sa stali nepriatelia a krajinu rozoštvali otázky viery, občianstva a zvrchovanosti. Napokon však zavládol neistý mier a dohodnutá kráľovská svadba by mohla konečne znova zjednotiť Francúzsko. Minou Joubertová s rodinou dostala pozvanie na veľkolepú udalosť, ale netuší, že svadby sa zúčastní aj Vidal, starý nepriateľ Joubertovcov. A nevie ani to, že niekoľko dní po obrade, v predvečer sviatku svätého Bartolomeja, sa jej rodina rozdelí a jedno z jej milovaných detí zmizne bez stopy...Príbeh, ktorý sa odohráva v Paríži a Chartres, ale aj v samom Meste sĺz – v útočisku, ktorým je Amsterdam –, zobrazuje snahu rodiny ostať pokope a prežiť v ničivom toku dejín.

Z anglického originálu The City of Tears (Mantle, an imprint of Pan Macmillan, London 2021) preložila Tamara Chovanová.

Odkazy

• Kate Mosse a jej strhujúci historický príbeh Mesto sĺz

Ukážky z knihy

Keď sa porozpráva s kupcom van Raayom, bude mať dosť informácií, aby napísala kardinálovi, očistí si svedomie, už ju nebude ťažiť to bremeno.
Mariken sa prežehnala, pomaly sa pozviechala na unavené nohy, chladné dlaždice jej otlačili kolená. Boleli ju všetky kosti.
Upravila si na pramienkoch sivých vlasov falie a vyšla do noci. Na nádvorí vládla tma, iba v jednom či v dvoch domoch ešte vždy horelo zopár sviec. Potok ticho žblnkotal svoju nočnú pieseň kríkom naokolo. Mariken pozrela hore na okno matky predstavenej – len aby sa nezobudila! Nesmie zbadať, že kľúč zmizol. Videla, že za oknom je tma. Uľavilo sa jej.
Ustráchanej, ustarostenej Mariken vypadol kľúč z ruky. Za dlhé roky v ich komunite nikdy neporušila pravidlá. S búšiacim srdcom sa jej napokon podarilo odomknúť bránu. Vošla do Begijnenslootu, prechádzala po úzkych stredovekých uličkách za mostom. Nevšimla si za sebou tiene. Keď so sklonenou hlavou prechádzala cez Kalverstraat, nevnímala šuchot. Takže keď prišiel úder, ktorý ju zhodil do rieky Amstel, nemala čas premýšľať.
Tak ako mnohí Amsterdamčania, ktorí žili obklopení kanálmi, Mariken nevedela plávať. Keď jej voda zaplnila pľúca, stihla si len pomyslieť, aká je rada, že nebude nútená zradiť dôveru. Uvedomovala si, že hore na nábreží stojí muž a pozoruje, ako sa topí. Keď ju ťažký sivý háv ťahal ku dnu, modlila sa, aby sa ten malý Pieter a jeho matka raz znova stretli vďaka Božej milosti.
A aby sa kardinál nikdy nedozvedel pravdu.