Nerozlučné

Chcela by som byť pred 3 rokmi vo Francúzsku a zažiť, aký to musel byť rozruch, keď sa našiel rukopis doteraz nepublikovanej novely Simone de Beauvoir. Naviac, je to dielo, ktoré poodhalilo niečo viac z jej súkromia, a tak sa aj v predhovore knihy zamýšľa autorkina adoptívna dcéra nad tým, prečo ju Simone v r. 1954 dopísala a uložila do šuflíka. Bolo to príliš intímne? Alebo príliš bolestivé? Možno stále príliš čerstvé...priateľstvo, ktoré malo pokračovať náhle skončilo a Simone si uvedomuje, že so svojou milovanou priateľkou Zazou sa stretne už len v literárnom svete. Táto autobiografická novela je poctou, literárnym pomníkom, ktorý vystavala jednej z najdôležitejších osôb vo svojom živote. Ako 9-ročné sa stretli v dievčenskej katolíckej škole a tu začína ich spoločná cesta...najprv obdivu, postupného spoznávania sa, dievčenského kamarátstva, neskorších nedorozumení, dozrievania v priateľstve, prvých pochybností o svete a spoločnosti, v ktorej žijú a ktorej pravidlami sú ich osudy do značnej miery nalinajkované. Hlavne Zaza to nemala ľahké - zväzujúca prísna výchova, obhajujúca sa kresťanstvom, v kombinácii s názormi vtedajšej spoločnosti na postavenie žien ju do značnej miery vyčerpávali. "Měla skutečně každá lžíce, naběračka, vidlička, či nůž svůj zvláštní způsob použití? Měli jsme tolik potřeb k uspokojení? Ten podzemní svět se měl projevovat na povrchu země obřími a vytříbenými oslavami, které se, pokud jsem věděla, nikde nekonaly." Ako píše Sylvie Le Bon de Beauvoir, táto kniha je skôr o Zaze ako o Simone a sama ju vidí ako komplementárne dielo k Pamětím spořádané dívky.