Bzukot včiel

Príbeh sa odohráva začiatkom 20. storočia. Stretávame sa so španielskou chrípkou, vojnou. Situáciami podobnými, ktoré sa udiali/dejú aj v súčasnosti. Kniha je veľmi aktuálna aj dnes. Uvedomujeme si, akú má život cenu. •Nezáleží na tom, aké tragédie ich postihnú: život ide ďalej. V knihe sa stretávame s postavou Simonopia, ktorého odmalička obklopoval roj včiel. Simonopio pre mňa predstavuje čistú dušu. Kiežby sa ľudia na chvíľu zastavili a videli svet tak, ako ho videl on. Počuli, ako ho počul on. Príbeh plynie pomalým pokojným tempom. Cítiť, ako sa autorka hrá so slovami. Starostlivo a citlivo poskytuje čitateľovi informácie, ktoré si postupne skladáme do uceleného príbehu. Zároveň, je dielo silne emočne nabité. Kniha je plná výrokov, ktoré vás prinútia na pár sekúnd sa zastaviť a precítiť. A v podstate, nech sa deje čokoľvek, my sa stále snažíme kráčať životom v ústrety cieľu, v ktorý veríme. Keďže, život nám nedáva žiadne záruky. Nič iné nám neostáva. Citovo nabitá kniha plná životných právd písaná s veľkou nehou. Ak sa prečítate prvými stranami (pretože to nie je rozhodne oddychové čítanie), dostanete nádherný príbeh, ktorý vo vás ostane.

Nádherný príbeh z prostredia Mexika založený na udalostiach, ktoré sa skutočne stali. V období mexickej revolúcie,keď krajinu zamorila epidémia španielskej chrípky,sa odohráva emotívny príbeh rodiny Moralesovcov. Keď starká Reja nájde malého opusteného chlapca posiateho rojom včiel,zmení sa život celej rodiny aj okolia. Pre niekoho je Simonopio zázračný kvôli včelám, ktoré ho sprevádzajú na každom kroku, pre iných je to "dieťa pobozkané diablom ". Simonopiov dar vidieť veci,ktoré sa ešte len mali stať, zachráni veľa krát rodinu pred zlom a katastrofou. Túto knihu odporúčam každému kto má rád magické a emotívne príbehy, ktoré vo vás ešte dlho po prečítaní budú doznievať a nútiť vás nad knihou premýšľať.

Keď zlo si myslí, že dobro je diablom, a vlastnú pokrivenú diabolskú tvár nevidí. Túto knihu som odkladala veľmi dlho, pretože som tak trochu tušila a obávala sa, že za tým bude silný príbeh, ktorý ma zas raz citovo rozoberie na súčiastky. Mala som pravdu, aj nemala. Kniha je rodinnou ságou mexickej rodiny Moralesovcov s podivuhodným, “diablom pobozkaným” Sinopiom. Ten sa narodil/zjavil v rodine Morales s poslaním, o ktorom vedel len on sám, a ktoré sa malo začať vlastne až po rokoch. Je to hlboký príbeh plný silných momentov, no nie je vyrozprávaný (natoľko) srdcervúco, že by to vháňalo slzy do očí, no srdce vám bude zvierať zaručene. Nie je to žiadna ťažkopádna, depresívna story. Na jednej strane je vďaka magickému realizmu naozaj nádherne magická, na strane druhej je miestami aj vtipná, až groteskná vďaka situáciám, ktoré vznikli z nedorozumení a nesprávnych očakávaní. Takže nebudete len smokliť. Miestami sa aj zasmejete alebo prinajmenšom usmejete. Ak hľadáte nádherný príbeh o priateľstve, oddanosti a láske, Bzukot včiel vám odporúčam všetkými desiatmi a celým srdcom. Je naozaj krásny, hoci, priznám sa, že ten definitívny koniec príbehu bol pre mňa veľmi, veľmi smutný. Autorka neskutočne a naozaj nečakane vygradovala celý príbeh až do úplného záveru a ten vám už ale naozaj vženie slzy do očí, hoci ste sa počas celého čítania držali a povedali si, že je to fajn, že fakt nebudete plakať. Budete. No nielen zo smútku. Budete sa hnevať na Francisca, budete sa hnevať na Sinopia a celkom určite sa budete hnevať na autorku, že vám nevypovedala všetko.

Milujem ten pocit, keď sa prostredníctvom knihy dokážem premiestniť do inej krajiny, inej doby a keď autor dokáže napísať knihu tak, že z nej cítim vône, ročné obdobie, emócie tak, akokeby som bola jedna z postáv. Presne jednou z takýchto kníh bola aj táto, Bzukot včiel, od @sofiasegoviaautora. Pod prekrásnou obálkou knihy, za ktorú môžeme vďačiť skvelému @seasidespirit, sa skrýva dojímavý, emóciami nabitý príbeh, ktorý nebudete stačiť spracovať. Autorka vás zavedie do Latinskej Ameriky, presnejšie do Mexika, do obdobia, kedy zúrila španielska chrípka a revolúcia. Už toto miesto, do ktorého bol príbeh zasadený, bolo pre mňa nesmierne zaujímavé, keďže som nečítala takéto knihy veľa, ak vôbec nejakú. Aj keď sú v knihe zobrazené reálne skutočnosti, autorka do nej prepašovala aj prvky magickosti, vďaka ktorým ma kniha pohladila na duši o čosi viac. Už len nájdenie zdeformovaného bábätka "prikrytého" rojom včiel, starou dojkou, malo svoje čaro. Aj keď som knihu čítala pomerne dlho a bolo ťažké sa mi do nej začítať, nakoniec sa to rozbehlo tak, že som nestíhala listovať strany a spracovávať emočné výkyvy. Postavy boli fantastické, do hĺbky rozobraté, krásne myšlienky nenechajú chladného nikoho a aj keď má kniha v sebe veľa negatívnych výjavov, presne takáto má byť. Všetko sa mi postupne spojilo a vznikol tak komplexný úžasný príbeh, v ktorom každý krok postáv mal svoj dôvod. Tento rok je plodný na fantastické knihy a túto si musíte zaručene zapísať do wishlistu k emotívnym románom. Teplo,haciendy, vôňa pomarančovníkov, rodinné putá, bzukot včiel, to všetko si nenechajte újsť. Ideálna na letné večery.

"...skutočný význam smrti : že niet cesty späť a že nič, čo nebolo povedané včas, už nikdy povedané nebude." Tento smutno - krásny príbeh ma utvrdil v tom, že mi magický realizmus neskutočne sedí. Užívala som si každé slovo knižke. Bol to nádherný príbeh o spolupatričnosti s historickým pozadím Mexika počas aj 1. svetovej vojny. Opis epidémie španielskej chrípky sa v mnohom podobá dnešnej situácie. Simonopio bol pre mňa neskutočne sympatickým hrdinom, páčil sa mi jeho charakter. "Bzukot včiel...je príbeh, ktorý čitateľa núti využiť všetky zmysly. Je to 'zmyslové a senzorivké' dielo, ktoré vonia po včelom mede a kvetoch pomarančovníkov Moralesa Cortésa." ( Vanguardia España)

Bzukot včiel bol zvláštny. Zaujímavý. Zdĺhavý. Smutný. A hlavne jedinečný a magický. Najprv som sa do tej zmesi medu a pomarančov nechcela ponoriť. Nevedela som, ako to mám spraviť a stále som sa tomu vyhýbala. Ale keď som sa nakoniec presvedčila, aby som pokračovala v snažení sa, stálo to za to. Síce sa zo mňa nestal výborný plavec, ale myslím, že to chce len cvik. Môj vzťah s touto knihou bol nevšedný. Do 1/3 som na ňu nemala názor. Veľa postáv, mien, dejových liniek, ktoré mi nedávali zmysel. Nevedela som sa chytiť na správnu vlnu. Ale potom prišiel zlom a ja som knihu ako-tak začala chápať. Bolo to zložité a myslím, že doteraz mám z toho vrásky. Autorka si zobrala obrovské sústo, ktoré by možno potrebovalo viac času a strán. Na druhej strane si myslím, že sa človek dokáže chytiť. Len musí byť trpezlivý. Keď som konečne pochopila, o čo v tejto knihe ide a kto je hlavným rozprávačom príbehu, bolo to naozaj jedinečné. Prišlo to neskôr, ako som si myslela, ale predsa len prišlo. Začala som vidieť tú nádheru, ktorá ma obklopovala. Stromy pomarančovníkov, bzukot včiel, jemný vánok vetra a tiché šepoty ľudí. Emócie sa len zvyšovali a na konci vybuchli. Smútok, plač a zrazu koniec rozprávania. Nebolo nič ďalej, neprežívala som príbeh s postavami a autorka ma už nedokázala dojať svojím rozprávaním. Verím, že sa k tejto knihe ešte vrátim a že ju budem prežívať rozdielne. Už som sa naučila základy, ale treba ešte zdokonaliť techniku. Ak máte radi dlhé, magické opisy a jedinečné postavy, toto je kniha pre vás. Išla z nej naozaj zvláštna energia, ktorú som nečakala, ale páčila sa mi. Ale pozor, nesadne to každému…