Nemecké dievča neplače - nové vydanie

Precitana na jeden dych ,len mi bolo luto ze nepoznala svoju mamu ,ale nasla starku ake vrtkave su cesty osudu ,,sa docitate priamo tu smutny ale zoaraven krasny pribeh dalsi od MISky dakujem

Útla knižka, ale so silným a dojímavým príbehom. Ako to už v autorkiných knihách chodí, tak aj tu sa pretkáva minulosť a prítomnosť a nechýba ani isté nadprirodzeno. S ubúdajúcimi stránkami vás možno smerovanie príbehu až tak neprekvapí, no napriek tomu nemám príbehu čo vytknúť. Opäť sa dozvedáme "pikošky" a možno nie tak známe fakty a udalosti z dôb dávno minulých. Konkrétne v tomto príbehu sa čo to načrtne o organizácií Biela ruža, ktorá fungovala počas nacistického režimu. Bola jeho protipólom - jej hlavným poslaním bola akási intelektuálna vzbura voči režimu. Teda nie násilná forma protestu, ale forma akéhosi tichého, no o to údernejšieho nesúhlasu s cieľom otvoriť oči čo najväčšiemu počtu ľudí. Možno ste už počuli o Sophie a Hansovi Schollovcoch. Práve títo dvaja súrodenci a mladí študenti Mníchovskej univerzity stáli za zrodom protinacistickej organizácie Biela ruža. Spočiatku boli Sophie a Hans nadšencami režimu, no ich postoj sa rokmi zmenil (ich otec bol oporcom režimu už dávno a bol preto zdrvení zo zaslepenosti a prístupu svojich detí). Dlho boli v hľadáčiku gestapa. Avšak posledná akcia, ktorá sa zapísala do dejín - kedy Sophie a Hans rozhádzali letáky Bielej ruže po areáli Mníchovskej univerzity boli začiatkom ich konca. Súrodenci boli vo vykonštruovanom procese uznaní vinnými a sťatí gilotínou. Ich akt nesúhlasu voči režimu a hlavne lojálnosť voči ostatným členom organizácie (nevyzradili žiadneho ďalšieho člena) je veľkým výkričnikom a hlavne dôkazom toho, že dobro existuje. V Nemecku sú považovaní za národných hrdinov a na pamiatku ich odvahy sa na Mníchovskej univerzite nachádza pamätník s letákmi Bielej ruže - ako spomienka na ich šľachetnosť, vytrvalosť a boj za správnu vec. Príbeh sa vracia aj do tohto obdobia, kedy spoznávame mladú dievčinku Francku (neskôr Friedu). Autorka teda načrtne aj program Lebensborn prostredníctvom príbehu tohto mladého českého dievčatka, ktoré nacisti násilne odtrhli od rodiny i z rodnej hrudy. Gro príbehu sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny - konkrétne v 80. rokoch. Najvýraznejšími postavami sú Viktória a Marco - snúbenci, ktorí sa rozhodli pokračovať v myšlienkach Bielej ruže. Aj napriek tomu, že druhá svetová vojna skončila už dávno, tak ešte stále bolo veľa vojnových zločincov na slobode. A táto dvojica sa snažila o ich dolapenie. Súčasnosť nás dostane do Nemecka, kde sa v jednotlivých osiach vyvíjajú osudy troch kamarátok Liesel, Nory a Lucie. A tu už prichádza rozuzlenie... Čo spája tieto ženy, Friedu, Lídu, Victoriu a Marca? Musím povedať, že príbehom som doslova preletela. Bolo to veľmi príjemné čítanie, aj keď vzhľadom k téme príbehu to asi nie je ten najvhodnejšie zvolený ekvivalent. Veľmi sa mi páčilo prepojenie a hlavne znova ten krásny štýl. Ako notový zápis alebo pokojne plynúca rieka... Jemný vánok v spojení s teplými lúčmi slnka, ktorý vám šteklí vlasy a tvár a napĺňa dušu radosťou. Táto kniha bola dlhšie nedostupná, avšak vydavateľstvo Motýľ sa rozhodlo pre dotlač s novou obálkou. Aspoň sa môže dostať k ďalším čitateľom. Príbeh Viktórie, Marca, Friedy a troch kamarátok sa mi vryl pod kožu a určite si zaslúži viac pozornosti. Radím ho k jedným z najkrajších, hoci fiktívnych príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Knihu hodnotím na 5/5*. Mne sa veľmi páčila :)

Kniha ma zaujala hneď ako som ju začala čítať páči sa mi ako sa prelína minulosť so sucastnostou a odporučila by som ju prečítať aj mojim znanym

Kniha je veľmi pekne napísaná,dej ma chytil hneď od začiatku a knihu som hneď zhltla ( ako sa povie ).Možem len odporúčať .

Musím povedať, že táto kniha ma chytila hneď od začiatku a bola som v šoku, keď som otočila stranu a zrazu som videla, že príbeh preskočil do druhej časti a tam, kde sa vzali, tu sa vzali, prišli na scénu úplne iné postavy a ja som nechápala, čo sa deje. Chvíľku som aj hundrala, že radšej by som chcela čítať ďalej o Francke a dvojici mladých ľudí, no ono to potom prišlo - všetko začalo do seba zapadať až prišiel moment, ktorý mi úplne roztopil srdce a vyčaroval takú guču v hrdle, že by ním neprešlo ani zrniečko maku. Doslov autorky je už len čerešničkou na torte a mňa veľmi chytil za srdce, no aj zabolel.