Strážci majáku

Davno som tu nic nepisala a mam pocit, ze uz som zabudla, ako sa pisu recenzie,nejak to zo mna nejde. Nevadi. Skratka. Toto je kniha, aku som necitala uz davno. Pribeh je zvlastny, tajomny a postupne zistite ze riadne zamotany, s necakanymi prekvapeniami. Parada. V tomto smere mi absolutne ulahodil. Co ma ale potesilo este viac je prostredie. More, majak trciaci z mora, bez kuska pevniny okolo. Muzi, ktori na nom zasvacuju signalne svetlo tu musia stravit zavreti 2 mesiace. Bez moznosti nachvilu "vypadnut" ked ich zerie ponorkova choroba. Ich pohyb spociva vo vystupe na vezu ked im zacne sluzba, v zostupe ked skonci. Vyvetrat sa mozu iba na drevenom prstenci upevnenom okolo majaku 9 metrov nad morom. Mesiace tam travia bez kontaktu s rodinami,priatelmi. Psycho. Mne by preplo. Okolo len voda, voda a voda. Zima. Burky. Vietor. Fuj. Zvlastni to musia byt muzi, ktori sa na tuto pracu daju, vsak? Ved aj boli... Kazdy si do majaku vnasal svoje tajomstva, ktore nakoniec explodovali. Ale inak, ako si vsetci myslia.. Velmi sa mi tento pribeh pacil, ma v sebe snad vsetko, co na knihach tak velmi milujem. Nevadilo mi absolutne nic, ked som prisla k zaveru, bolo mi az luto. Inspiraciou boli skutocne udalosti a prave som zistila, ze je natoceny i film, takze po dlhom case zrejme sadnem k telke..