Všetko, čo (ne)chcem

Toto je kniha, ktorú by si mali prečítať všetky tie babky, tetky, susedy, kolegyne, kamošky, aj nekamošky, všetky tie ženské, ktoré otehotneli tak, že doteraz nechápu ako a majú tú drzosť sa vás na plnú hubu spýtať niektorú z nasledovných otázok: Koľko máš detí? Ty ešte nemáš deti? Načo čakáš? Neplánujete? Nechceš mať deti? A potom vám ešte začnú dávať múdre rady typu: Treba sa viac snažiť. Spravte si romantický večer. Nám sa zadarilo, keď sme sa s mojím opili/keď sme išli na dovolenku. Potom prídu na rad bylinky, tabletky a podobné veci. Príde to keď to budeš najmenej čakať. A na záver ešte zadrú: A veď si adoptujte. Liana by vám raz dva povedala, že jej už ani romantický večer, či dovolenka a ani hektolitre bylinkového čaju nepomôžu. S adopciou nie je stotožnená a vlastné deti už mať nemôže. A to tak bolí, že si to neviete predstaviť. Nie, naozaj neviete, pokiaľ deti nemáte, nemôžete, ale veľmi chcete. Našťastie má po svojom boku Filipa, ktorí ju bude milovať, aj keď zostanú sami. Ale nevzdá sa a snaží sa nájsť riešenie ako mať s Lianou vlastné dieťa, aj keď vynosiť by ho musela iná žena. Naopak Nina, tá ma po svojom boku jedno veľké hovädo a príživníka. Noro si myslí, že jeho žena = jeho slúžka. Nina vôbec, ale vôbec neuvažuje nad tým, že by mala dieťa. Ale ako to už býva, kto chce, ten nemá a kto nechce, tak ten má. Takže tušíte správne...Nina otehotnela. Ako to všetko dopadne prezrádzať nebudem. No nie raz som si pri knihe poplakala.