Dievčatá z ovocných sadov

Obsah knihy: Dievčatá z ovocných sadov

Londýn, 2004. Frankie to v živote nemala jednoduché. V detstve prišla o matku a otec, obvinený z jej usmrtenia, skončil vo väzení. Starostlivosť o Frankie prevzala stará mama Violet, s ktorou ju vždy spájal vrúcny vzťah. Dôveru medzi nimi naruší až zrada. Keď Frankie zistí, že to Violet dostala jej otca za mreže, preruší s ňou kontakt. Zdá sa, že desaťročie trvajúci spor sa už nedá urovnať. Opäť ich spojí až náhoda. Frankie si uvedomí, že stará mama pomaly stráca pamäť a postarať sa o ňu môže len ona. Postupne zisťuje, že Violetina minulosť ukrýva niečo ešte temnejšie. Spomienky z vojnových čias, ktoré môžu zničiť aj Frankie...

Somerset, 1940. Keď život sedemnásťročnej Violet tragicky poznačí bombardovanie Londýna, utečie z domu a vstúpi do Ženskej pozemnej armády. Dúfa, že ťažká práca vo winterbournských sadoch umlčí jej žiaľ a výčitky svedomia. Prijme nové meno, nadviaže nové nerozlučné priateľstvá a spozná aj prvú ozajstnú lásku. Život jej strpčuje len zákerný dozorca Hardwick, ktorý vždy nájde spôsob, ako niekomu uškodiť. Napätie vyvrcholí v osudnú noc, ktorá má pre dievčatá z ovocných sadov navždy ostať spoločným tajomstvom...

Z anglického originálu The Orchard Girls (HEADLINE REVIEW, an imprint of HEADLINE PUBLISHING GROUP, 2021 Great Britain) preložila Tamara Chovanová.

Ukážky z knihy

Pri svetle malej lampy vyzerala izba tesná ako bublina, v ktorej bola len ona a Violet. Na okenné tabule klopotal dážď. Frankie mala na sebe mamin starý župan, našla ho visieť na háčiku za dverami a bol jej trochu veľký, mohla doň schovať ruky, nohy a predstavovať si, že mama je tam s ňou.
Violet na ňu hľadela tak dlho, až Frankie rozmýšľala, či vie o tej bubline a o župane, potom sa usmiala, ale nie hrozivo, skôr jemne, smutne.
„My dve budeme spolu dobre vychádzať,“ povedala. „Viem to.“
Frankie odvtedy veľa ráz sedela na tej posteli a pozorovala starú mamu, ako sa chystá von. Violet si nakoniec vždy vzala večernú kabelku pošitú perličkami, skontrolovala, či má vnútri poznámky k príhovoru, a zacvakla ju. Frankie sa nepáčil ten posledný moment, definitívnosť cvaknutia perličkovej kabelky, tak ako nenávidela zatváranie otcovho gitarového puzdra pred odchodom na večerný koncert. Znamenalo to, že zostane ležať na posteli v tmavom tichom byte, bude rátať okoloidúce autá a čakať.
Trvalo jej dva roky, kým sa prestala báť tej chvíle, kým skutočne uverila, že Violet sa vždy vráti a zostane pri nej, že ju nikdy nesklame.