Možno je to v nás

Kniha ma upútala obálkou. Veľa toho síce o príbehu neprezradí, ale zaujala ma a neľutujem, že som sa nechala zlákať povrchnou krásou. Začítala som sa ihneď, ako ostatne vždy pri knihách pre mládež. Zvláštne bolo, že autor, muž, rozpráva príbeh z pohľadu 16 ročnej Tegan s hendikepom. Myslí si o sebe, že je škaredá. Teda… myslí si to o sebe, lebo si myslí, že si to myslia všetci v jej okolí(spolužiaci, náhodní ľudia, ktorých stretáva). Val si toho naložil na plecia dosť. Rozoberá hneď niekoľko tém. Alkoholizmus, úmrtie rodiča, nový partner rodiča, obľúbenosť v kolektíve, hendikep,kyberšikana… a ako si s tým poradil? Podľa mňa viac než dobre. Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a jedného dňa s preskokmi do minulosti. V noci, po hádke s mamou sa Tegan utiahne do múzea T.Edisona, kde brigáduje. Objaví sa tam aj obľúbenec školy Mac. Rozprávajú sa a majú toho spoločného viac ako sa nazdávali. Mac sa Tegan zdôverí, no Tegan si necháva niečo dôležité pre seba takmer do konca… napriek tomu, že autor píše dobre, v romantickej linke akoby nevedel písať s emóciou. Kĺzal sa po povrchu a nevedela som sa dostať na vlnu mladých. Fandila som im a tiež som verila, že TOTO je TÁ noc, ktorá obom zmení život. Tegan sa nebude cítiť menejcenná a Mac, aj keď obklopený ľuďmi, pociťuje samotu. Rôzne situácie ich zbližovali a my sme sa dozvedali akí sú naozaj. Bez príkras. Aké majú vzťahy s rodičmi, ako sa cítia v škole…

Aj pre vás je novinkou počuť o Edisonovom múzeu? Práve v ňom sa odohráva veľká časť príbehu. A tak, ako v tomto príbehu hrajú svoju rolu Edisonove vynálezy, tak na nich zároveň vôbec nezáleží. Podstatné je, že zatiaľ čo sa v múzeu hlavná hrdinka Tegan ukrýva pred svetom, nečakane sa tam zjaví športová hviezda školy Mac Durant. Ten je rozrušený a žiada ju o pomoc. Utekajúc od svojich problémov spolu zažijú netradičnú noc, počas ktorej spoznajú svoje tienisté stránky, a uvidia sa vo svetle akým ich doteraz nikto nevidel. A o tom príbeh je. Aj keď knižka pôsobí milým, útlym dojmom - má svoju hlbšiu podstatu. Autor sa v nej venuje vysporiadavaniu sa so stratou, bolesťou, temnými stránkami ľudskej povahy a je aj o hľadaní si svojho miesta na svete. Dej obnáša pár naozaj prekvapivých zistení a celý čas príbeh nenápadne, no zároveň rýchlo graduje. V čom je však pre mňa problém? Ani neviem… Ale po celý čas mi chýbal nejaký pocit. Hrdinovia mi neprirástli k srdcu a príbeh vo mne nevedel vyvolať nejakú emóciu, aj keď rozhodne riešil pár ťažkých tém. Bolo to pre mňa veľmi povrchové. No aj tak knihu hodnotím ako príjemnú oddychovku, s naozaj krásnou obálkou a s veľmi dobrým rozvíjaním charakteru postáv. Príbeh mal svoje kvality, ale pre mňa zostáva záhadou. Dať šancu by ste mu však rozhodne mali, pokiaľ vás na pohľad zaujal!

Možno je to v nás je pomerne krátky príbeh (cca 260 strán), no zaoberá sa viacerými závažnými témami ako strata blízkeho človeka, telesné postihnutie, alkoholizmus, rodinné problémy, nízke sebavedomie, sebaláska, hľadanie seba samého a podobne. V jednu zasneženú noc sa v múzeu Thomasa Edisona stretnú dvaja teenageri. Tegan je tiché dievča, ktoré na seba nerado putá pozornosť, čo sa jej však veľmi nedarí, pretože v okolí ju poznajú ako "dievča s tou rukou". Mac, naopak, patrí k obľúbencom školy, má veľa kamarátov a je úspešný futbalista. Každý do múzea zavítal z iného dôvodu, no ani jednému sa nechce ísť domov, preto sa rozhodnú, že tam spoločne zostanú cez noc. Poznajú sa už zo školy, no prehodili spolu len pár slov. Stačí len pár hodín strávených v priestore malého múzea a dozvedia sa o sebe veci, ktoré nechceli nikdy nikomu prezradiť. Okolo oboch bolo zo začiatku veľa tajomstiev. Nevieme, čo sa im presne stalo, čo ich donútilo odísť z domu. Až postupne získavame určité útržky z predchádzajúcich hodín a dávame si dokopy všetky udalosti. Tegan sa takmer celý svoj život trápila kvôli svoje ruke (narodila sa len s dvoma prstami, čo dosť poznačilo jej sebavedomie). Pred pár rokmi však jej život zasiahla ďalšia katastrofa a od vtedy len "prežíva". S mamou sa o tom veľmi nebavia, kamarátky jej zasa nerozumejú. Aj keď sa navonok tvári, že je v poriadku, jej blízki túto masku dávno prekukli. Má však jedno tajomstvo, o ktorom nikto netuší a ktoré ju ťaží na srdci. Tegan som v určitých veciach rozumela (tiež mám určité postihnutie, takže chápem, čím si prechádzala), no s mnohými jej rozhodnutiami som sa nevedela stotožniť. Človek je často zaslepený vlastnou pravdou, až si neuvedomuje, čo všetko má priamo pod nosom.  Na prvý pohľad sa zdá, že Mac má dokonalý život, ale nie je to pravda. Otec je alkoholik, s mamou sa hádajú, brat odišiel študovať, a tak je na všetky starosti sám. Zo všetkého je už dosť unavený, tak sa rozhodne aspoň na pár hodín zmeniť vzduch a nemyslieť na problémy, ktoré ho čakajú doma. Priznávam, že Mac mi bol viac sympatický. V príbehu bolo viacero, povedala by som až filozofických myšlienok na zamyslenie. To sa mi na príbehu páčilo, rovnako ako fakty o Edisonovi, tie boli zaujímavé a niečo nové som sa dozvedela. Celkovo som však v príbehu postrádala niečo, čo by ma nadchlo, čo by ma primälo viac si užívať príbeh. Príbeh nebol zlý, to nemôžem povedať, ale bol to pre mňa taký priemer - nenadchne, ani neurazí.

Priznám sa, že od tejto knihy som veľa neočakávala. Obálka ma až tak neuchvátila, ale zaujala ma myšlienka, ktorá bola na obálke spomenutá: ,,Úprimnosť oslobodzuje, ale občas aj poriadne zabolí." Mala som zato, že v knihe bude viacero takýchto podnetných a múdrych myšlienok, ale napriamo ich tam až tak veľa nebolo. Skôr skryté v príbehu. Celý dej sa odohráva v priebehu 2 dní, možno 3? Väčšina času je rozdelená do kapitol, ktoré sú zasadené do priestorov múzea, kde sa stretávajú dvaja školáci - Mac a Tegan. Príbeh nám rozpráva Tegan a môžeme vnímať jej pocity a myšlienky. Je to tiché, utiahnuté dievča s hendikepom, ktoré sa hanbí vyjsť na svetlo. Rozoberajú sa tu rodinné vzťahy, vzťahy k okoliu, kamarástva a pridáva sa tu aj mierna internetová šikana. Vychádzajú na povrch tajomstvá, ktoré so zlobou vypúšťa do sveta hlavná hrdinka Tegan. Už má dosť pretvárky a chce, aby aj ostatní vedeli, čo sa odohráva za múrmi školy. Zabúda však na to, že čo zaseješ, to žneš. Až časom zistí a príde na to, že urobila chybu a plodila zlo a nešťastie. Vedeli ste, že bavlna je odevom smrti? V tejto knihe sa dozviete, prečo je to tak. Zaujímavá myšlienka a myslím si, že sčasti aj pravdivá. Pre mňa bola táto informácia obohacujúca. Romantická linka, ktorá sa tu odohráva je nemastná neslaná. Celá Tegan je taká nemastná neslaná a je náročné jej porozumieť. Veľa ľudí od seba odstrkuje, aj tých, ktorí ju majú radi. Maca sme nestihli veľmi spoznať, a celkovo ten príbeh bol taký nemastný neslaný. Na mňa kniha pôsobila celkom slabo a nemala som taký chtíč do čítania. Veľa vecí nám autor neobjasnil a nešiel veľmi do hĺbky. Predovšetkým, čo sa týka vedľajších postáv. Ani o hlavnom hrdinovi toho až tak veľa nevieme. Romantická linka bola naozaj len okrajová a nehľadajte tu nejaké veľké puto medzi hlavnými hrdinami.