Láska je pre lúzrov (Hormonálne horory 1)

V momente ako som si prečítala prvú vetu anotácie - Phoebe zbožňuje čiernu farbu a neznáša ľudí - som tušila, že sa mi toto bude páčiť. A mala som pravdu. Bavila som sa od prvej stránky po poslednú. Phoebe mala síce len 15, ale bola úžasná a veľmi relatable. Bola úžasná a vtipná, sarkastická a chytrá (ešte sa to aj rýmuje). A veľmi cynická. V skutočnosti to bola veľmi komplexná postava, ktorá pôsobila prirodzene a správala sa ako tínedžerka. Klobúk dolu autorke, pretože toto bol jej debutový román. Jediná chyba Phoebe bola tá, že nemala rada mačky. Alebo to aspoň tvrdila (ale Kate mala tie mačky so splošteným ňufákom, ktoré sa nejako veľmi nepáčia ani mne, takže sa tvárim, že rozprávala len o takých). Všetky postavy boli skvelé a sympatické - snáď okrem jej matky, ktorej materské povinnosti skončili tým, že Phoebe vytlačila zo svojej maternice. Zamilovala som si hlavne Emmu a Kate - Emma bola úplne zlatíčko a Kate najlepšia náhradná mama, akú si môže človek prijať. Ale nemala by v žiadnom prípade chovať mačky, na to som strašne nadávala, lebo ich mala len na rozmnožovanie, aby na nich mohla zarábať, čo je riadne sprosté. A tiež, sterilizácia kocúrika, ktorý mal necelé 3 mesiace? Chovala autorka niekedy mačku? Rozprávala sa s veterinárom? Čo sa týka štýlu písania - famózne. Plné sarkazmu a môjho obľúbeného suchého britského humoru, takže som sa niekoľkokrát pri čítaní nahlas smiala. Zároveň tam bolo niekoľko veľmi dôležitých myšlienok a taktiež aj ťažšie témy ako smrť blízkeho, strach o niekoho, odlúčenie a podobne. A dospievanie, to je peklo. Veľmi rýchlo mi bolo jasné, že toto bude jedna z najlepších YA contemporary, ktoré som kedy čítala (a že ich mám za sebou dosť). Myslím, že pred pár rokmi by som ju zaradila k mojim najobľúbenejším knihám vôbec. Veľmi silno odporúčam. (Akurát preklad nie je nič moc.)