Kým vychladne káva

…Japonsko, kaviareň, cestovanie v čase… Na menej ako 200 stranách sa odohrávajú štyri samostatné príbehy, poviedky, ktoré majú niečo spoločné. Kaviareň, personál a ženu v bielych šatách. Len o jednej kaviarni v Tokiu kolujú chýry už niekoľko desiatok rokov, že jedno konkrétne miesto v nej vám zaručí vrátiť sa do minulosti. Nápad perfektný. Prevedenie, z môjho pohľadu pokrivkávajúce, no verím, že to je sčasti aj rozdielnosťou kultúr a vyjadrovaním. Prekladateľ bol a stále je v mojich očiach macher level milión! Dej na mňa pôsobil často chaoticky. Opis kaviarne, zákazník, ktorý má dôvod sedieť a objednávať si kávu za kávou(či iné dobroty), preskok do minulosti postavy, šup, sme späť v kaviarni, nejaký ten dialóg, veľa monológov, presun do minulosti-cestovanie v čase, epizódka, ktorá sa už stala, ale tentokrát trochu inak, späť do prítomnosti… takto opísané to znie ako vcelku chronologický príbeh. Nebol taký ani jeden. Aj keď musím priznať, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy(aké príhodné), vedela by som si predstaviť tieto poviedky napísané ako román a určite by sa mi páčili. Žiaľ, neviem oceniť formát poviedky. Stále mi niečo v danom príbehu chýba… Rozpísaný začiatok, prepracovanejší stred, či úplný záver… poviedku vnímam ako časť z románu. Malý kúsok. No a aby som príbeh náležite ocenila, chýba mi tam zvyšok príbehu, ktorý si autor nechal pre seba. Ak ale vám poviedky vyhovujú, určite siahnite po tejto knihe a môžete si domov z kníhkupectva vziať aj pokračovanie/-nia.

Mám veľmi rád japonskú literatúru a tento krátky román môžem po prečítaní označiť za nového obľúbenca. Dej sa odohráva v malej kaviarni v Tokiu, ktorá umožňuje svojim zákazníkom cestovať v čase. Je v tom však jeden háčik - musia sa vrátiť späť skôr, než im vychladne káva. Úchvatná premisa. Postavy v príbehu vďaka tejto nezabudnuteľnej skúsenosti reflektujú nad svojím doterajším životom, nad zmenou perspektívy a zamýšľajú sa nad budúcnosťou, keď sa konečne zmieria s trpkou minulosťou. Tento román zahreje pri srdci rovnako ako horúca šálka kávy v upršaný deň. Bol "sladký" a smutný, no zároveň plný nádeje. Tragický, ale rovnako aj inšpirujúci. Veľmi dobre zvládnutá kombinácia viacerých žánrov (magického realizmu, sci-fi a fantasy) je vhodná pre každého, kto má rád tematiku cestovania v čase, ale zároveň ju chce preskúmať z úplne iného pohľadu. Autor vynaliezavo obmedzuje mechaniku cestovania v čase na priestor malej kaviarne a všetky zvyšné pravidlá, ktoré sa s týmto zážitkom spájajú, rezonujú s čitateľom o to viac. Páčilo sa mi, že kniha od začiatku jasne dáva najavo, že cestovanie v čase nie je žiaden čarovný prútik, ktorý odstráni všetky problémy. Niekedy je to práve naopak. Dej bol pomalší, ale jednoducho plynúci a rýchlo sa čítal. Príbeh je do veľkej miery poháňaný postavami a stavia na silných dialógoch. Ako čitateľ som sa ľahko vcítil do kože postáv a častokrát doslova cítil ich bolesť a utrpenie. Bolo dojímavé čítať o ľuďoch zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí sa pokúšajú znovu spojiť s blízkymi, odčiniť hriechy alebo napraviť chyby minulosti, hoc veľmi dobre vedia, že minulosť nemožno zmeniť. Napriek tomu sa z nej ale možno poučiť. Malé lekcie povpletané v príbehu si so sebou nesú dôležitý odkaz. Bolo to jednoducho strhujúce a nezabudnuteľné čítanie a svet zúfalo potrebuje viac takýchto príbehov.