Kód ruže

Obsah knihy: Kód ruže

Je rok 1940 a Anglicko sa pripravuje na boj proti nacistom. Za múrmi vidieckeho sídla Bletchley Park vzniká kryptografické pracovisko, kde sa stretávajú najgeniálnejšie mysle z celej krajiny, aby rozlúštili nemecké vojnové kódy. Na pomoc im prichádzajú tri veľmi rozdielne ženy.

Energická Osla je krásna, bohatá a zdá sa, že jej v živote nič nechýba. V skutočnosti však túži svetu dokázať, že je viac než len pekné dievča z dobrej rodiny. Cieľavedomá Mab pochádza z chudobnej štvrte vo východnom Londýne a túži si nájsť manžela, ktorý ju vytiahne z nízkeho spoločenského postavenia. Pracuje s legendárnymi strojmi na dešifrovanie kódov, a sama skrýva mnohé tajomstvá. Beth je utiahnutá a plachá, no Osla a Mab veľmi rýchlo zistia, že má výnimočné nadanie na lúštenie hádaniek. Práve ona dostane šancu stať sa jednou z mála ženských kryptoanalytičiek v Bletchley Park.

Trojicu žien spojí priateľstvo, ktoré však nevydrží pod tlakom vojny, osobných strát a tajomstiev.

Uplynie niekoľko rokov a v Británii vrcholia prípravy na svadbu kráľovnej Alžbety s princom Filipom. Beth je zavretá v psychiatrickej liečebni, pretože sa vraj nervovo zrútila. Len ona však pozná temné tajomstvo – v Bletchley pôsobil zradca, ktorý má prsty aj v jej uväznení. Oslobodiť ju a chytiť skutočného zločinca môže len s pomocou dávnych priateliek, ktoré opäť spoja sily. No každá rozlúštená hádanka posúva Oslu, Mab a Beth nielen bližšie k nepriateľovi, ale aj k nebezpečenstvu.

Kód ruže je pútavý historický román inšpirovaný skutočnými historickými postavami a udalosťami.

Z anglického originálu The Rose Code (William Morrow, an imprint of HarperCollinsPublishers, 2021) preložili Tamara Chovanová a Terézia Manner Štubniaková.

Odkazy

• Vydrží ich priateľstvo pod tlakom vojny a bolesti?

Ukážky z knihy

Osla sa nezamýšľala nad tým, kto jej poslal ten papier – staré chodníčky v hlave sa rozbehli bez ťažkostí a hovorili jej: Nepýtaj sa, pusti sa do toho. Prechádzala prstami po popísanom štvorci papiera. Vigenerova šifra, hovoril jej tichý ženský hlas v pamäti. Takto ju rozlúštiš pomocou kľúča. Hoci to môžeš urobiť aj bez neho...
„Ja nie,“ zamrmlala Osla. Nepatrila k tým múdrym hlavám, čo dokázali rozlúštiť šifry s ceruzkou v ruke, stačilo len trochu pohnúť rozumom.
Poštovú pečiatku na obálke nespoznala. Nijaký podpis. Nijaká adresa. Písmená šifrovaného odkazu boli tak náhlivo načmárané, že to mohol napísať ktokoľvek. No keď Osla obrátila stránku, uvidela hlavičku, akoby tú stránku vytrhli z oficiálneho poznámkového bloku.

CLOCKWELLSKÉ SANATÓRIUM

„Nie,“ zašepkala Osla, „nie...“ Ale vzápätí zalovila v najbližšej zásuvke po ceruzke. Ďalšia spomienka, rozosmiaty hlas, ktorý spieval: Skaza, pád, znel váš umieračik, k vám jeho tóny sotva prešli, priďaleko bol od vás šuchot papierov v rukách dievčat z Bletchley.
Osla vedela, čo je kľúč: Dievčat.
Sklonila sa nad papierom, škrabotala ceruzkou, kým ten šifrovaný text nevydal svoje tajomstvá.