1794

Okolo knihy 1793 som dlhú dobu chodila po špičkách. Nakoniec som sa však odhodlala aj vďaka voľnému času a absencii čuchu a chuti spôsobených koronou a knihu som doslova schrúmala za pár dní. Prečítala som ju krátko po tom, ako v slovenčine vyšlo jej pokračovanie - 1794. Prvá časť tejto série bola brutálna. Spočiatku som mala zajačie úmysly, lebo mi prvá časť príbehu robila veľké problémy. Najmä jazyk diela doprevádzaný archaizmami a mnohými geografickými kľučkami a litániami pod čiarou. Preto, ak aj práve čítate knihu 1793 nenechajte sa odradiť prvou časťou a dajte knihe šancu - prečítajte si aspoň niečo z druhej časti a až tak vyneste ortieľ. Minimálne u mňa to platilo a ďalším sledom udalostí a vývojom som bola nadšená i keď vzhľadom k brutalite, násiliu, smradu a špine, ktorými je táto kniha prešpikovaná to zrejme nevyznie práve najlepšie. V knihe 1794 je však všetko inak. Už prvá časť knihy bola napísaná výborne a neskutočne ma bavila. Spočiatku som síce nechápala, prečo si autor vybral ako prvý príbeh druhorodeného syna starého majetného Trojružiaka - Erika Tri Ruže, no tento štýl písania a skladania príbehu je zrejme autorovým poznávacím znamením a špecialitkou. Nerada síce porovnávam, ale pre slabšie povahy a ľahšie vyvrátiteľné žalúdky mám dobrú správu. Náruživé objímanie záchodovej misy nebude potrebné a Váš žalúdok sa nebude vlniť ako škvariaca sa anglická slaninka na rozpálenej panvici. Táto kniha je o čosi menej brutálna a odporná než 1793. Nadôvažok je však o čosi pútavejšia a skladačka príbehov je pestrejšia a detailnejšia z hľadiska jej protagonistov. Autor nahradil všadeprítomnú arómu zblíženia spôsobenú ignoráciou (a zároveň asi aj nemožnosťou) akej takej základnej hygieny, ručičky a nožičky len tak ledabolo pohodené sem i tam, roje otravných múch a telesné tekutiny prýštiace ako spievajúca fontána v Košiciach za premyslenejší, rafinovanejší a viac rozvinutý kaleidoskop ľudských osudov. Znova sa stretávame s Annou Stinou. Tá dostane opäť priestor a pokračovanie jej príbehu bude nosným prvkom tretej časti príbehu. Nechcem veľmi vyzrádzať, čo sa Anne Stine prihodilo, nechajte sa prekvapiť. Jej cesty sa však znova pretnú s drábom Jeanom Michaelom Cardellom. Čerstvý vietor do príbehu priženie Cecilov mladší brat Emil Winge. Ten žil celé roky v tieni svojho staršieho, úspešnejšieho a šikovnejšieho brata. Tentokrát však dostane príležitosť, aby ukázal, čo sa v ňom skrýva... Čitateľ tak bude mať možnosť spoznať fajtu Wingeovcov, vrátane Emilovej a Cecilovej sestry - najstaršej Hedvig, i keď v tomto prípade v diétnejšej forme. Nebude to však také ľahké, drahá... Krvička potečie a narazíte aj na pár nechutností a perverzností. Mimo iného aj na obchovanie s otrokmi či zvláštne úchylky milosťpánov. Ak by som mala prezradiť niečo bližšie asi by som sa nevyhla spoilovaniu. Takže psssst! Nebudem sa už ďalej rozpisovať. Srdiečko som si už vyliala dosť. Ak ste čítali prvú časť série, tak ani len neváhajte a hor sa do druhej. Pre mňa má táto kniha v sebe také zvláštne čaro - na jednej strane sa vo mne biju pocity hnusu, rozčarovania, odporu k nechutnostiam popísaným v knihe a akási úzkosť pri pomyslení na to, že dezinfekcia a čistota bola v tom čase nonsens.... No na strane druhej mi moja zvedavosť nedovolila túto knihu pustiť z ruky, pátrať ďalej a vyriešiť tento štokholmský krimi rébus. Rozhodne si nenechám ujsť ani pokračovanie. Záver ma totiž napol jak gumu v trenkách. Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran. Bol to pre mňa zážitok a musím priznať, že aj oddychovka (čo už, je to tak, nebudeme si klamať, krimi - to je moje). Knihu 1794 hodnotím plným počtom štrbavých hviezdičiek. 5/5.