Cesta domov

Ďalší mrazivý psycho triler z pera famózneho môjho obľúbenca Fitzeka. Musím sa priznať nejeden krát som mala zimomriavky počas čítania knihy. No poďme však pekne po poriadku. V prvom rade krásna a zaujímavá obálka dodáva to príbehu ten správny šmrnc! A teraz k samotnému príbehu. Sledujeme príbeh tzv. ´´kalendárneho vraha´´ Klary a Julesa. Klara sa spoznáva s telefonistom Julesom ktorý sprevádza osamelé ženy na ceste domov. Problém nastáva vtedy ak Klara oznámi Julesovi že dnes je jej osudný deň a v ohrození sa ocitá aj on sám. A teraz držte si klobúky prichádzajú strany ktoré sú realitou alebo len výplodom len ich fantázie? Sama som sa niekoľkokrát zastavila a dumala že čo toto má byť! Koľko dokáže ešte samotná Klara zniesť ? Nestačilo jej peklo ktorému bola opakovane vystavovaná? Fitzek opäť ukázal svetu kto je šéfom psychotrileru – pretože ak si už v móde že ´´ha už to mám´´ tak Fitzek ti dokáže že si na omyle. P.S. vďaka že tento príbeh sa udial a vznikol len v jeho hlave – pri predstave že toto bola skutočnosť tak dovidenia ! Aj keď niečo na tomto príbehu bola pravda.. Čo konkrétne sa dozviete v mrazivom príbehu. Odporúčam všetkým ktorí sa neboja i tým ktorí chcú okúsiť ako chutí cesta domov..

Veľmi výborná kniha. Napínavý príbeh od začiatku do konca. Prečítal som ju na jeden šup. Vrelo odporúčam každému čitateľovi

Skvelá kniha, fakt, ako každá od Fitzeka, nemohla som prestať čítať a to napätie no a nakoniec rozuzlenie, uuu, teším sa na ďalšie knihy

Sebastian Fitzek je majster zápletiek. Milujem každú jeho knihu a ani táto nesklamala. Prečítala som ju takmer naraz. Môžem len odporúčať, tak ako aj jeho ďalšie knižky.

Super napinavy psychotriler kde takmer nik neni kym sa zda. Od pana Fitzeka je toto prva kniha, ktoru som precital a urcite sa pustim do dalsej. Bavi ma ako sa s citatelom doslova hra. Rozhodne odporucam precitat. Nedokazal som sa od knihy odtrhnut pokial som ju neprecital.

Poznáte tú najtypickejšiu frázu chronického knihomoľa - dnes len jednu kapitolu? Tak ak vám sadne Fitzek a jeho psychotvorba, táto hláška sa stane bezvýznamnou. Chcela som si knihu dávkovať postupne a pred spaním svoju fantáziu zaviesť na svetlejšie miesta, trebárs k romantike pri mori, no nešlo to, potrebovala som ďalšiu a ďalšiu kapitolu. Dočerta, ako to ten autor robí? Poviem vám. Toto bola moja druhá kniha od Fitzeka, takže zatiaľ môžem porovnávať iba s Pacientom, ale už teraz viem, že postupne dobehnem resty. Ešte pred rokom by som psychotriler rázne odmietla, načo si ubližovať, ale tomuto som prepadla. Naplno. Autor síce dokáže opísať také nechutnosti, ktoré by nedala ani moja fantázia (a to som si myslela, že je celkom veľká), napriek tomu vie všetko tak parádne zahrať, že na konci nie som znechutená, ale uchvátená. Jeho štýlom, jeho zvratmi, tým, ako čitateľa napína do poslednej kapitoly, či skôr vety, a tým, že aj keď sa mi počas čítania vystriedajú všetky možné nálady a nastane aj moment (áno, teraz taký bol), že už krútim hlavou v štýle - dokelu, týmto ma naštval, ak si to nevyžehlí, sklame ma - a potom zrazu rozuzlí niečo, čo ste ani nevedeli, že bolo zamotané a zasa vás má  hrsti. Je to proste talent, umelec, pán spisovateľ!  Pri príbehu Cesta domov som prvých 150 strán doslova zožrala, jednu pauzu som mala len kvôli spánku a práci - telo si vypýtalo, zamestnávateľ nedebatoval, no vedela som, že ďalšiu pauzu už nezvládnem. Normálne som si naplánovala čas, aby som mohla zvyšných 150 strán zvládnuť po práci. A že to nebolo ani náročné, lebo Fitzek sa číta rýchlo, žiadne omáčky, nedá vám čas ani len nadýchnuť sa - veď prečo by mal, ani hlavné postavy nešetrí. No po tých 158 stranách nasledovala časť, kde všetko tak domotal, že som naňho na chvíľu naozaj bola naštvaná. Dúfala som, že ma prekvapí a záver bude iný, než moje domnienky. A veruže bol. Zamotal, odmotal, úplne požul moje myšlienky a nechal ma s otvorenými ústami. Kebyže ma niekto pri dočítaní aj vidí, zatlieskam. Takže tlieskam aspoň takto - (tlieskajúce smajlíky), a dodávam, že aj tu sa autorovi podarilo okrem skvelého spracovania samotného deja zakomponovať do príbehu aj smutnú tému, problém spoločnosti, domáce násilie. :(  Ja zbožňujem aj jeho záverečné slovo a fandím mu nielen ako čitateľ, ale aj ako autor, lebo je pre mňa veľkou inšpiráciou. Snáď sa mi to podarí a spoznáte to v pokračovaní môjho príbehu Rozhodnutie... P. S. A tá obálka? Najprv som krútila hlavou - vážne, celá čierna? Ale keď sa mi dostala do rúk, bola... WAU efekt zaručený. Ak ju ešte nemáte doma, pozrite si ju najbližšie v kníhkupectve, alebo objednajte domov, je fenomenálna!