Zhoríme

Kniha Zhoríme ma zaujala hlavne krásnou obálkou a tým, že som hneď vedela, že to nebude taká klasická romantika, ako bežne čítam. A teda naozaj to nebol typický príbeh, aké bežne čítam, ale páčila sa mi a určite mi ešte dlho v hlave zostane. Téma, celý dej, vetičky pomimo text, nad ktorými sa treba zamyslieť. Páči sa mi čítať knihu mužským pohľadom a hlavne sa mi páči, že kniha vôbec nekončí tak, ako sa očakáva. Naozaj som si nemyslela, že to takto dopadne. Páčilo sa mi celé Reného rozprávanie, spätné pohľady, myšlienky. Utkveli mi v pamäti najmä tieto dve: „Všetci sme vinní.“ a „Ľudia klamú, sklamú, opustia a nájdu si človeka, ktorým sa nechajú sklamať, oklamať a opustiť.“ Chúďa Dany, to, čo sa s ňou stalo, som teda naozaj nečakala a veľmi ma to kvôli nej mrzelo, keďže sme vedeli, čím si v živote prešla. A samozrejme ma to mrzelo aj kvôli Renému, lebo si to tiež v konečnom dôsledku nezaslúžil. Postava Marcela bola od začiatku trošku pre mňa záhadná. Rada som ho nemala a hneď som vedela, že aj naďalej bude Reného viesť na zlé chodníčky. Aspoň, že na konci sa zachoval „tak trochu“ lepšie. Našla som v knihe aj nejaké chybičky, napríklad, čo sa týkalo jeho otca - najskôr René hovoril, že býva v dvojpodlažnom dome a keď za ním išiel znova, tak zrazu býval na najvyššom, myslím piatom, poschodí bytovky. A ešte čo sa týkalo chaty - chodil tam s chalanmi a babami (asi vieme prečo) a neskôr spomenul, že si tam nikoho nevodil, ani žiadne dievča. No takéto detaily mi v tomto prípade ani nevadili. Bola to prvá kniha, ktorú som od tohto autora čítala a myslím, že siahnem aj po ďalšej. = 4*/5*

Neskutočný príbeh, po ktorom som si musela vziať pár minúť na predýchanie, pretože záverečný epilóg ma emočne vyšťavil a fakt som si nahlas povzdychla z prívalu toľkých emócií. Toľko nádherných myšlienok pokope, zo života obyčajných ľudí, navyše pravdivých, vo veľkej väčšine som sa mnohokrát našla, som už dlho v žiadnej knihe nevidela. A keby mi dal niekto čítať autorovu knihu, okamžite by som rozpoznala, že sa jedná o jeho dielo, pretože má tak neobyčajne obyčajno krásny svojský štýl písania, s minimom klišé, ak teda vôbec, a podarilo sa mu dosiahnuť, že som hltala slovo za slovom, až som bola nakoniec smutná, že som sa dostala k samotnému záveru. Nádherný, precítený príbeh s množstvom úvah na zamyslenie, čiže po jeho dočítaní si rozhodnete odnesiete zážitok a kniha vo vás bude rezonovať ešte nesmierne dlho. S určitosťou som si istá tým, že prinajmenšom k záverečnému epilógu sa budem vracať aspoň raz do týždňa, pretože predstavoval krutú realitu nášho života. Autorovi ďakujem za knihomoľský zážitok roka a odporúčam každému čitateľovi, ktorý v knihách hľadá viac, ako len otrepané klišé.

Na prvý pohľad Zhoríme upúta krásna obálka. Už pri prológu si ma príbeh pripútal a nepustil. Hlavný hrdina, René,mi bol veľmi sympatický od samého začiatku. Napriek tomu, že bol odsúdený na 8 rokov väzenia. Zvedavosť vo mne doslova vrela! Čo také vyviedol? Adam sa s nami vyhrá a incident, ktorý Reného dostane za mreže,sa dozvedáme takmer v polovici knihy. Návrat do bežného života nie je jednoduchý a nikdy nie taký, aký si ho vysnívame. René nie je výnimka. Jeho trpko-smutný príbeh je rozprávaný prepínaním súčasnosti a minulosti, najmä zo školských, bezstarostných čias. Kniha je plná myšlienok, ktoré vás nútia nad textom a ich významom premýšľať. Krásne a trefné citáty sú umiestnené aj náhodne popri texte. Skutočne kniha,nad ktorou sa zamyslíte. Veľmi realistický vykreslený príbeh, ktorý určite odporúčam. Viaceré zvraty som očakávala. No jedna situácia bola pre mňa jednoznačne na facku pre Reného. Autor ju nevysvetlil,nerozviedol,no podľa mňa bola odpoveď jasná,no nie pre hlavného hrdinu.

Na túto knihu ma nalákala najmä obálka, bola to láska na prvý pohľad. Vedela som, že to bude temný príbeh, veď René práve vyšiel z väzenia a začína pracovať v nevestinci, no nečakala som, že po emočnej stránke ma úplne zloží. Už dlho som nečítala knihu, ktorá by bola napísaná len z mužského pohľadu. Autor píše príjemne, ľudsky, bez žiadneho prikrášľovania, čím vás núti čítať stále ďalej a ďalej. Občas som mala pocit, ako by som ani nečítala knihu, len počúvala niekoho iného rozprávať o svojom živote. Do príbehu vložil mnoho hlbokých myšlienok a citátov, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom. Nechýbajú tu ani nadávky, no tie dodávajú celému príbehu na reálnosti. Emócie sa tu prelínajú už od začiatku, René aj Dany majú toho za sebou veľa, ich osud vás jednoducho nenechá chladnými. Bolo mi jasné, že nemám čakať typický happyend, no aj tak som naďalej dúfala, že sa konečne obráti karta v ich prospech a dopraje im aspoň kúsok šťastia. Niekedy v polovici príbehu sa však pre mňa atmosféra zmenila zo smutnej na mrazivú. Začali mi behať po chrbte zimomriavky, nevedela som sa zbaviť takého čudného pocitu, cítila som, že sa deje niečo nebezpečné a zlé, len som ešte presne nevedela čo. Koniec ma úplne dostal, ani som ho nechcela dočítať, všetko som musela ešte dlho predychávať. Zhoríme je príbeh zo skutočného života plný myšlienok na zamyslenie, rozhodne stojí za pozornosť, len sa pripravte, že niektoré scény sa vám nebudú ľahko čítať a nad knihou budete premýšľať aj nejaký čas po jej dočítaní.