Vlčie leto

Spojenie Škandinávie a Ruska v jednej knihe znamenalo hromadu mŕtvol, nelegálny obchod drog a peniaze. Čakala ma nevyrovnanosť hlavnej postavy (detektívky) Hannah, ktorej nechýba len láska, a preto sa v myšlienkach vracia späť do minulosti a telom do bytu jej kolegu. Príbeh, kde je hlavnou hrdinkou, ale rozprávajú všetci, ktorí v náhodne-nenáhodnej chvíli kráčajú okolo. Keď mi autor v prvej polovici knihy prezradil meno vraha, dúfala som, že má na to dobrý dôvod, aby som mu dokázala odpustiť (okrem pravidelných zmienkach o Whitney Houston) aj prekazené prekvapenie. Dokázal to. Dokázal aj to, aby som si obľúbila záporáka miesto kladných postáv. A na konci ma čakalo vyvrcholenie, pri ktorom som stratila dych.

Táto kniha vo mne prebudila aj dobré aj zlé pocity. Zo začiatku človeka mätie množstvo rôznych postáv,taktiež sa mi nepáčilo príliš skoré odhalenie vraha, ale na druhej strane bolo o čom čítať až do konca knihy. Taktiež sa mi páčilo fínske prostredie, lebo väčšinou sú severské krimi z Nórska/Švédska, taktiež ruská mafia, drogy a pod, čo môže vyznieť ako klišé ale do tejto knihy to pekne zapadlo. Teším sa na pokračovanie

Osobne som o autorovi počula prvýkrát až pri tejto knihe, ale ako som zistila, napísal ich pred Vlčím letom už dosť veľa. So zvedavosťou som sa teda vrhla na túto detektívku. Úprimne som bola z knihy spočiatku veľmi zmätená, striedanie postáv, ktorých bolo mnoho a často som ich nevedela zaradiť. Postupne som sa však do príbehu dostala, a môžem povedať, že ten bol veľmi dobrý. Autor síce išiel neobyčajnou cestou a páchateľa nám sám dosť skoro prezradil (čo sa mi spočiatku veľmi nepozdávalo), predsalen do príbehu zakomponoval tajomstvá, ktoré ma udržali v napätí. Zaujímavou zmenou bolo tiež to, že som si obľúbila zápornú postavu a fandila jej viac ako kladným. Neviem, či to tak autor spravil zámerne, ale bola mi sympatická a tie kladné postavy som si neobľúbila ani do konca knihy. Čo sa mi však nepáčilo a pokazilo mi dojmy z knihy, bolo neuveriteľné množstvo postáv, z ktorých mnoho bolo podľa mňa zbytočných. Nevedela som sa v nich orientovať a musela sa vracať v knihe dozadu, aby som vedela kto je kto, čo mi príde pri 300 stranovej detektívke nie práve najšťastnejšie. Taktiež sa striedali pohľady postáv a pri tom množstve bolo naozaj ťažké hneď určiť o koho v danej kapitole ide. Niekomu to však možno nebude robiť problém a sadne mu takýto štýl, treba vyskúšať.