Zápisník pravdy

Pekný príbeh o nesúrodej skupinke ľudí s vlastnými osudmi, myšlienkami, názormi, tajomstvami. Zaujímavo poprepletaný dej, kde sa najprv zoznamujeme s postavami, potom s nimi prežívame ich príbehy a na záver sa všetko krásne spojí, všetko do seba zapadne. Príbeh o tom, ako sa cudzí ľudia, pomocou jedného denníka, dokážu navzájom ovplyvniť, spojiť za dobrú vec, prejaviť svoje názory, myšlienky, city.

Mám rada knihy, ktoré prinášajú pestrý kaleidoskop nesúrodých postáv a ich diametrálne odlišných životných príbehov. A presne to ponúka aj táto kniha. Máme tu poriadkom posadnutú Monicu, excentrického no osamelého Juliana, životom zmäteného Hazarda a kopu ďalších milých postavičiek, vďaka ktorým sa budete pri čítaní tohto nápaditého príbehu usmievať. Priznám sa, že príbehom ma kniha naozaj veľmi bavila. No je tu príliš veľa “ale”, aby som jej dala top hodnotenie. Čo na mňa vyskakovalo najviac, boli kostrbaté a neprirodzene znejúce vety, ktoré sú ale skôr dôsledkom prekladu. Pretože, úprimne, v živote som nepočula, že by tehotná žena chodila na “sken bábätka” (ultrazvuk, sono) a celkom zaručene neviete “otehotnieť intravenózne” (vážne? aplikovaním do žily??). Takisto ma miestami rušili malé nedostatky v priestorovom a časovom vyobrazení, ktoré síce nemali dopad na dej, no nevzbudzovali ani dojem dobre napísanej knihy. Čo sa týka postáv, tie sa mi naozaj páčili. Boli sympatické, rôznorodé a mnohé som si obľúbila aj napriek ich správaniu. Ich osudy sú od začiatku ľahko predvídateľné, a predsa ma trochu smutný záver prekvapil. Ale hodil sa do príbehu a knihu som odložila s dobrým pocitom. Občas príbeh síce silno zaváňa stereotypmi, no neuráža, takže v rámci žánru ľahkej a oddychovej literatúry to v podstate asi ani neprekáža. Je to príjemné, ľahké čítanie s nevtieravým a ľahkým humorom. Ako oddychovku určite odporúčam.