Pavúčia ľalia

Otec Lillian Whiteovej sa obáva, že nevinná láska jeho sedemnásťročnej dcéry k jednoduchému vidieckemu chlapcovi prerastie do niečoho hlbšieho. Pošle ju preto študovať čo najďalej od domova. Lillian sa ocitne na Dievčenskej akadémii svätého Félixa. Študentky akadémie jej však jasne dávajú najavo, že medzi ne nepatrí. Lillian má strach aj zo starého kaštieľa, pretože v ňom často nachádza nezvyčajné ozdoby – vyryté pavúky. Nejde jej do hlavy, prečo je to tak. Našťastie sa s ňou spriatelí Isabella, pochabé, tvrdohlavé dievča, ktoré si nedá vziať slobodu. Lillian by za svoju jedinú priateľku dala ruku do ohňa. V srdci má zmätok – už sa nevyzná v citoch, čo ju k dievčaťu pútajú. No jedného dňa sa dozvie hrozné tajomstvo, ktoré Isabellu spája s dievčatami tej zvláštnej akadémie...

Pavúčia ľalia ma zaujala hneď na prvý pohľad. Sprvu som netušila, že pseudonym pod sebou skrýva slovenskú autorku a až po postupnom pátraní som sa o nej dozvedela viac. Danielle je mimoriadne populárna na sociálnej sieti Wattpad, a preto mnohých potešilo, že sa dočkáme aj jej oficiálnej knihy v hmatateľnej podobe. Dej je zasadený do Anglicka, 19. storočia a dal by sa definovať ako historická romanca pre mládež. Keďže milujem históriu, bola som zvedavá, čo si autorka pre nás pripravila. Navyše, romantika + akadémia skrývajúca zákerné tajomstvá zneli ako výborná kombinácia. Avšak, musím uznať, že po prečítaní knihy ostali moja pocity pomerne rozporuplné a z knihy som zostala trošku sklamaná. Aj napriek tomu, že som nemala príliš vysoké očakávania, keďže ide o autorkinu prvotinu, predsa len som od knihy očakávala viac.

 "Isabella bola veľmi nezvyčajné dievča. Vytušila som to, len čo som ju zazrela, a odkedy sme spolu bývali, každý deň ma v tom utvrdzovala."

19.storočie a láska bez pravidiel nejdú úplne k sebe. Najmä ak ste dcérou vyššie postaveného muža, ktorý si zakladá na svojom postavení. Lillian sa zaľúbi do obyčajného chlapca, ktorý sa stará o kone, čo sa absolútne nepáči jej otcovi. Bojí sa, že si jeho dcéra nenájde adekvátneho partnera a rozhodne sa ju poslať do súkromnej dievčenskej školy. Lillian však do prostredia snobských dievčat nezapadá. Osud jej do cesty pripletie Isabellu. Svojrázne, tvrdohlavé a ľahkomyseľné dievča, ktoré je úplne iné ako ostatne dievčatá. Stanú sa z nich priateľky, dokonca Lillian začne pociťovať aj niečo viac. Akadémia však skrýva mnoho tajomstiev, ktoré poriadne zamiešajú karty. Alebo možno až tak nie? Aj napriek tomu, že má kniha 230 strán a nemôže sľúbi prešpekulovaný a prepracovaný dej ako knihy s 300 či 400 stranami, predsa len som mala pocit, že autorka poňala príbeh príliš zľahka a nevložila doňho dostatok. Anotácia sľubuje tajomstvá a drámu. Očakávala som, že bude na nej príbeh postavený, no namiesto toho som dostala len zlomok. Príbeh bol svižný, bez zbytočných opisov a naťahovania, ale rozvrhnutie scén nebolo adekvátne. Zo začiatku sa objavilo viacero situácií, ktoré ma nadchli, ale postupne som mala pocit, že prichádza útlm a namiesto toho, aby dej gradoval a blížil sa k veľkému finálne, sa všetko odohralo príliš rýchlo a nie príliš prepracovane. Zápletka by si podľa mňa zaslúžila viac pozornosti a nedokázala si ma až tak získať. Romantická línia bola naopak vykreslená veľmi pekne, svižnejšie a možno trošku inak, ako sme zvyknutí z iných romantických kníh.

"Bola som zmätená. Mala som sa podriadiť svojej najlepšej priateľke alebo zachrániť ďalšieho človeka?"

Oceňujem výber doby a prostredia. Autorka nezabudla na pravdivosť údajov a jednotlivé historické dáta zodpovedali dejinám. Pochmúrna akadémia zosilnela dojem tajomna a učarovala mi. Tak isto aj hlavná postava. Lillian bola veľmi sympatická hrdinka, ktorej konanie zodpovedalo aj jej veku. Od začiatku až po koniec som s ňou nemala ani najmenší problém, čo sa mi stáva naozaj málokedy. Zároveň ma trošku mrzí, že vedľajšie postavy nedostali väčší priestor na realizáciu. Napriek tomu, že sa objavilo množstvo vedľajších postáv, len málo z nich malo dostatočne rozpracovaný charakter. Pravdaže, nie všetko sa dá stihnúť. Za pozitívum považujem, že autorka dej príliš neprepchala, nenaťahovala, prispôsobila vekovej skupine, ktorej je určený, ale zároveň mi chýbalo viac drámy, komplikovanejšia zápletka a rozpracovanie postáv.

Knihe by som nakoniec udelila tri lajky. Je to autorkina prvotina a pevne verím, že jej ďalšie knihy budú stále lepšie a lepšie. Pavúčiu ľaliu by som odporučila skôr mladším čitateľom, ktorí majú chuť na príjemnú oddychovku s hitorickými prvkami a romantickou zápletkou.

Recenzovala: http://book-fans.blogspot.com/2021/05/pavucia-lalia-danielle-hartova.html

Vtedy som si trepla po čele a spomenula si na časy, kedy som s radosťou chodila na wattpad, pretože presne odtiaľ mi bolo jej meno známe.
Po zistení, že ide o našu autorku, som sa potešila, keďže rada podporujem slovenských spisovateľov a najmä tých začínajúcich.
Aký mám názor na jej tvorbu?

Danielle dej príbehu zasadila do éry viktoriánskeho Anglicka, kde sa jednotlivé sorty obyvateľstva nemôžu medzi sebou miešať za žiadnych okolností, takže ani keď ide o lásku.
Preto sa otec Lillian rozhodol, že zabráni jej vzťahu s obyčajným chlapcom tak, že ju pošle na dievčenskú akadémiu, kde z nej vychovajú slušnú a distingvovanú mladú dámu.
Toto slúžilo ako začiatok príbehu, v ktorom som očakávala množstvo tajomstiev, napätia a odhalení.
Autorka vytvorila prostredie akadémie, ktoré bolo nabité zvláštnou magickou energiou. Tá sa mi veľmi páčila. Atmosféru daného miesta pekne vystihla.
Zároveň ma prekvapilo, aké vlastnosti a povahy vybrala pre žiačky akadémie. Napriek vtedajšej dobe a vyberanému správaniu boli dievčatá podobné tým dnešným. Určili si kráľovnú, ktorú obletovali a počúvali na slovo.
Vládla medzi nimi závisť, boj o moc, intrigy, klamstvá a povýšenosť.
Zhrnula by som to tak, že prepojila devätnáste storočie s dvadsiatym prvým.

Lillian onedlho stretá prvýkrát Isabellu. Tá je v nemilosti všetkých naokolo, no s Lillian sa stanú dobrými priateľkami.
Lillian ma ako hlavná postava ničím neohúrila. Mala správanie úmerné jej veku. Ničím špeciálnym si ma nezískala. Neviem na nej nájsť nejakú výraznú charakterovú črtu, ktorá by mi bola blízka.
Čo sa týka Isabelly, do tej asi autorka chcela vsadiť silnejší intelekt, no mne to nestačilo. Oplývala tajomstvami, ktoré mi však dych nevyrazili, keďže som čakala niečo oveľa väčšie. Aj jej povaha mi nejak nesadla.
Proste postavy na mňa celkovo nespravili výrazný dojem.
Pristavím sa ešte pri romantickej linke, ktorá bola jemná a nežná. Trochu som sa obávala lgbt, keďže nevyhľadávam knihy s touto tematikou, ale tu bola naozaj len ako decentný a neprehnaný doplnok, čo chválim.

Čo sa mi však na knihe veľmi páčilo, bol autorkin štýl. Bolo cítiť, že píše už nejakú dobu a naozaj jej to ide. Plynulý, príjemný a nenútený štýl písania s ktorým sa dá napísať naozaj niečo veľké.
Tu som najprv čakala fantasy, ktorého som sa ale nedočkala. Autorka sa snažila vložiť aj takýto prvok, ale nie celkom jej to vyšlo a na mňa to pôsobilo trošku ako pritiahnuté za vlasy.

Táto kniha sa mi hodnotí čudne.
Štýl bol pekný, nápad tiež, dalo sa z toho veľa vyťažiť. Bohužiaľ, mnohé veci mi prišli ako nedotiahnuté do konca, nevysvetlené. Veľké odhalenie sa tiež nekonalo a koniec ma trochu vyviedol z miery (ku cti slúži to, že som také niečo naozaj nečakala).
Autorka má obrovský talent a potenciál, ale toto až tak nevyšlo...
Pre mňa je Pavúčia ľalia takým priemerom.

Recenzovala: http://somcitatel.blogspot.com/2021/05/recenzia-pavucia-lalia-danielle-hart.html?m=1