Za hranicami známeho

Obsah knihy: Za hranicami známeho

Ľudstvo má prvý raz v dejinách prostriedky, ktorými sa môže samo zničiť. Okrem vývoja takýchto zbraní však dokázalo opustiť rodnú planétu a vyraziť do nekonečného vesmíru. Po miliónoch rokov evolúcie sme dospeli do bodu, keď môžeme osídľovať iné svety a rozbehnúť proces, na ktorého konci by sme mali žiť nielen na jednej, ale hneď na viacerých planétach. Ako sa nám to podarilo? Čo pre nás skrýva budúcnosť?
Andrew Rader v knihe Za hranicami známeho rozoberá hlavné obdobia objavov. Začína antikou, keď boli objavy doménou Feničanov, Peržanov a Grékov, pokračuje európskym vekom, ktorý viedol ku kolonizácii takmer všetkých kontinentov, ďalej vekom vedeckého bádania, keď sa vyvíjali nové nástroje na mapovanie a prenikanie do neznáma, až k nášmu veku letov do vesmíru. Ten teraz logicky ústi do plánov na osídľovanie ďalších planét a v konečnom dôsledku aj k letom ku hviezdam. Andrew Rader, manažér vesmírnych misií SpaceX, stojí nenápadne, no pevne na špici vesmírneho výskumu. Ako nadaný historik s ohromnými znalosťami nám zasa ponúka jedinečnú príležitosť oboznámiť sa s ľudským prenikaním do neznáma nielen v geografickom, ale aj vo vedeckom zmysle. S nákazlivým zanietením nám ukazuje, aké fantasticky ľudské je vyjsť z jaskyne a vyraziť k vzdialeným obzorom.

Z anglického originálu Beyond the Know (Scribner, New York 2019) preložil Patrick Frank.

Ukážky z knihy

Po miliónoch rokov evolúcie sme dospeli do bodu, keď vieme cestovať na iné svety. Keďže je však Zem najpohostinnejšia zo všetkých známych planét, prečo by sme to robili?
Najvýraznejším dôvodom môže byť holé prežitie. Udržateľné osídlenie inej planéty nám môže poskytnúť niečo ako poistku pre prípad jednej z mnohých hrozieb, ktorým čelíme. Keď zvážime, ako málo to stojí, nie je hrubou nedbanlivosťou, ak sa nezabezpečíme proti vyhynutiu? Prítomnosť ľudí mimo Zeme môže nielen zachrániť náš druh v prípade katastrofy, ale ju aj odvrátiť. Práve štúdiom susedných planét sme sa dozvedeli o hrozbách na tej našej. Dusivý príkrov oxidu uhličitého na Venuši nás upozornil na možné následky vypúšťania skleníkových plynov. Planetárne prachové búrky na Marse varovali Zem z čias studenej vojny pred hrozbami nukleárnej zimy a poskytli ďalší dôvod, prečo ustúpiť od politiky, ktorá zaručuje veľmociam vzájomné zničenie. Ak zvažujete geoinžinierske opatrenia na boj proti klimatickým zmenám, nebolo by lepšie mať najprv k dispozícii pár komparatívnych štúdií z iných planét?Samozrejme, udržať ľudstvo na Zemi je oveľa dôležitejšie ako osídliť nové svety. Ľudská prítomnosť na iných planétach však môže výrazne pomôcť aj tomuto cieľu.