Rimanka a kvádsky kráľ

          Vďaka neúnavnému peru známej autorky Zuzany Kuglerovej sa do rúk čitateľov dostáva ďalší historický román s názvom „Rimanka a kvádsky kráľ,“ odzrkadľujúci pisateľkinu lásku k dejinám. No nielen to. Kniha poskytuje dostatok priestoru na vyjadrenie a vyzdvihnutie jej literárneho talentu spätého s fantáziou umelkyne, ktorou dýcha vari každá stránka tohto dielka...              Tvorkyňa knihy dej románu osadila do 4. storočia nášho letopočtu, a jeho začiatok kladie do sveta Kvádov – do kmeňa, ktorý priamo susedil s provinciami rímskej ríše, hoci sa ďalšie kapitoly už viac neodohrávajú na našom území. To prichádza až na záver... Ústredný motív tohto historického diela predstavuje najstarší príbeh lásky spätý s dejinami Slovenska a vyobrazený v spisoch Ammiana Marcellina. Ide o ľúbostnú epizódu medzi dcérou rímskeho cisára Konštantína Veľkého a synom kvádskeho kráľa Vitrodora, ktorá sa zrodila na pomedzí dvoch odlišných svetov – rímskeho a „barbarského“. A niet divu, že sa tieto protipóly vo viacerých bodoch rozchádzajú – veď Rimania v protiklade s barbarskými kmeňmi uctievali celkom iných bohov a v každodennom živote sa tiež podriaďovali inakším, pre ostatný svet nepochopiteľným zvyklostiam... Paralelne s príbehom Rimanky a kvádskeho kráľa odvíja sa aj niť lásky Quataldy – veštkyne pochádzajúcej z krajiny Kvádov, a Juliána – rímskeho spoluvládcu. Ako sa ľúbostné peripetie oboch párov napokon skončia, to už nie je našou úlohou prezrádzať, aby sme dychtivým čitateľom neodhalili to, čo im má ostať skryté...Dôležitým je fakt, že sa tu autorka pokúsila vykresliť oveľa viac. Príbehy lásky totiž zakomponovala do hlbších súvislostí spojených s osvetlením vzťahov vtedajšej rímskej spoločnosti ku všetkému, čo táto pokladala za barbarské. Toto, pravdaže, platí aj naopak. Zuzana Kuglerová sa podujala na neľahkú úlohu – na stránkach svojho pútavého románu vykresľuje mierovú i dobyvačnú zahraničnú politiku mocnej Rímskej ríše, no neopomína ani ďalšiu dôležitú zložku vtedajšieho sveta – náboženstvo. Práve ono sa totiž stalo jedným z kľúčových faktorov a príčin, pre ktoré sa napokon vzbúrené barbarské etniká za Limes Romanus spojili do vojenského zväzku, aby aj napriek dovtedajším klientsko – vazalským vzťahom s Rimanmi proti nim vytiahli do boja. Významným hnacím motorom takéhoto konania však bola najmä slávna „krvavá“ hostina vo vojenskom tábore Brigetio...Tak či onak, záver knihy čitateľov nesporne privedie do údivu. S istotou možno konštatovať, že skúsená autorka historických tematík svoju úlohu splnila. Do body. Výsledkom toho je dobrodružný dej okorenený farbistými dialógmi, ťažisko záujmu ktorého neobracia sa iba k láske, ale tiež k vojensko – politickej a náboženskej situácii medzi Rimanmi a „necivilizovaným“ svetom rozprestierajúcim sa za hranicami najmocnejšej ríše vtedajšieho sveta. A tak zber historických faktov, ktoré sa v diele snúbia s umeleckým obohatením deja, a za ktorými Zuzana Kuglerová počas prípravy knihy vycestovala za hranice Slovenska, nevyšiel nazmar. Dielko však nie je ukrátené ani o skvelý štýl, vďaka ktorému sa všetko číta jedna radosť. Pisateľka nám zasa raz ukázala, ako to vyzerá, keď sa na literárnom poli skĺbi široká škála vedomostí s fantáziou a s nevšednými pisateľskými zručnosťami dovedna. Nezabúdajme ani na vynikajúci výber témy...Veď nepoznané okamihy dejín treba vytiahnuť von na svetlo a vydolovať z nich to najkrajšie!                                                                                              Mgr. Edita Ďurčová