Satori v Trenčíne

Námety Lukáša Cabalu ma nesmierne bavia. Hoci som zatiaľ okrem tejto novely čítala len poviedku v zbierke Fantázia 2019, jeho predstavivosť, hra s dimenziami, ohýbanie priestoru a času sú jedinečné a pútavé. Na začiatok musím povedať, že ma veľmi potešila obálka knihy. Je naozaj nádherná, vystihuje Trenčín, aký je a aký by mohol byť v nejakej inej dimenzii či ďalekej budúcnosti. Je známy a tajomný zároveň. Kniha je popretkávaná ilustráciami, ktoré nadväzujú na samotný dej. Priestorové obrazy sú nádherné. Ilustrácie s hlavnými postavami mňa osobne až tak nenadchli, nie je to môj štýl, ale to im, samozrejme, neuberá na kvalite. Dejové a umelecké spracovanie príbehu mi však opäť, rovnako ako pri poviedke “Zabudnúť na Palermo”, nie celkom sadli. Najmä zo začiatku som mala pocit, akoby sa autor potreboval rozpísať a sám dostať do deja. Mám rada úsečný štýl z krátkych viet, ale musí to byť ako streľba zo samopalu - čo veta, to silná myšlienka či postupná gradácia. Tu mi to v tej strohosti trochu chýbalo. Na druhej strane sa mi ale páčilo, ako sa príbeh hlavnej postavy Vincenta prelína s jeho vymysleným príbehom. Je to naozaj skvele spracované. Ak si čitateľ nedá pozor, zrazu netuší, ktorý príbeh práve číta. Veľmi snové, tajomné, miestami s temnou atmosférou anonymnej metropoly. Kniha je mierne futuristická, imaginačná, moderná. Ak máte radi podobne ladené príbehy, určite odporúčam.