Krv je len voda

Autorka svižným tempom a neľútostným obsahom nešetrí čitateľa ani protagonistov a napriek úctyhodnému počtu strán čítanie odsýpa veľmi rýchlo. Rovnako rýchlo, ako sa neslávni hrdinovia príbehu rútia do záhuby - a napriek tomu (a ich neskonalej neschopnosti sa z toho marazmu vymaniť) im držíme palce, aby to napokon s nimi nedopadlo tak, ako okolnosti nasvedčujú. Nemám rada (neznášam) príbehy so zápletkou obsahujúcou výraz "dysfunkčná rodina", "nefungujúce vzťahy" či "postupný úpadok", lebo je to väčšinou také plieskanie sa rýb na suchu, ale tento text ukazuje, že sa aj takýto psychologický román dá napísať pútavo a čitateľne. Sme tam, priamo s postavami, zažívame s nimi všetky trápenia a vieme to aj dokonale precítiť. Po celý čas máme pocit, akoby sme pozerali akési extrémne vydanie Zámeny manželiek a z celého toho úžasu nemôžeme od tej tragédie odtrhnúť oči. Je to skoro ako bulvár, len omnoho reálnejšie. Ani sračky (a iné expresívne výrazy, ktorých je tam požehnane) nevadia, sú tam totiž prítomné obrazne aj doslova. Jediné, čo ma iritovalo, boli občasné evidentne nezámerné čechizmy a čo mohlo byť ešte lepšie, je možno koniec, pri ktorom akoby autorke už došli strany či výdrž. Celé to trápenie by si azda zaslúžilo pompéznejšie vyvrcholenie, finálne rozpitvanie katastrofy na viacero strán, ale zrejme aj tá skratkovitosť na záver mala byť príznačná. Lebo v tomto príbehu nič nie je náhoda, všetko zväzuje poctivá kauzalita. Všetko má svoju príčinu. A tak je to dobre.