Mág

Málokedy siahnem po knihe len tak naslepo. Čítanie anotácií a hodnotení iných knihomoľov pre mňa predstavuje už akýsi ustálený „prednákupný“ rituál. Žiadna recenzia by ma však zrejme nedokázala adekvátne pripraviť na zážitok, ktorý mi naservíroval John Fowles vo svojom románe Mág. Dielo, na ktorom britský autor pracoval dvanásť rokov pred prvým vydaním (a to bolo ďalších dvanásť vzdialené od jeho prepracovanej, finálnej verzie), je nevídaným experimentom bez jasne vystavaných žánrových mantinelov. Miesia sa v ňom atribúty psychologického trileru s prvkami historického rozprávania – prostredníctvom farbistých charakterov opakovane odkazujúceho na mýtickú a shakespearovskú tematiku –, hororu, detektívky či dokonca strhujúceho vojnového príbehu. Zdanlivo nesúrodá kombinácia, vo výsledku ale sformovaná do neopakovateľného mysteriózneho rozprávania. Spoločne s hlavným hrdinom príbehu, ľahkomyseľným mladíkom Nicholasom, ktorý získa miesto učiteľa na gréckom ostrove Fraxos, sa ocitáme v ohromujúcom príbehovom labyrinte plnom nečakaných odbočiek a slepých uličiek. Stretnutie s tajomným obyvateľom ostrova Conchisom mení pozvoľna rozvíjanú zápletku na precízne vystavanú hru s mysľou protagonistu i nás čitateľov, v ktorej honba za odhalením skutočnosti pôsobí ako čoraz zúfalejšie pokusy o oblapenie záchranného kolesa nemilosrdne unášaného vlnami. Najmä v druhej polovici románu nadobúda intenzita zvratov priam neúnosné parametre. To je zrejme i dôvodom, prečo ma záverečné vypointovanie nestrhlo až tak, ako som očakával. Koniec som tak dokázal oceniť až po tom, čo sa mi rozležal v neprehľadnej spleti dojmov. Fowlesov autorský štýl je, podobne ako dielo samotné, jedinečný. Opisuje obšírne a hĺbavo, v dôsledku čoho sa niekomu môže celé rozprávanie javiť ako rozvláčne a predstavovať tak hlavnú prekážku v ponorení sa do diania. Mne ale zahral presne do noty. Užil som si tak dôležité výjavy, ako aj miesta, ktorých vyškrtaním by príbehová línia možno neutrpela, moje ucelené pocity z románu však určite áno. Aj ich zásluhou sa totiž Mág dokázal zaradiť medzi tie najpozoruhodnejšie knihy, aké mi doposiaľ prešli rukami.

Mág je ťažké čítanie, ale vo svojej podstate veľmi zaujímavé. Dá sa chápať na viacerých úrovniach a môžete sa každým ďalším čítaním zamerať na niečo iné. Autor rozoberal témy ako Boh, zmysel života, láska, vojna. Často využíval grécke mýty a odkazy na anglickú literatúru, čo mne osobne trochu robilo problémy, keďže sa v tom nevyznám. Kto má ale v týchto témach prehľad, určite si knihu vychutná ešte viac. Mne sa veľmi páčili mnohé citáty a myšlienky, ktoré ma nútili sa zamyslieť. Najviac pochádzali od Nicholasa, hlavného hrdinu, ktorý sa dostal do rúk záhadného Conchisa. Začala sa rúcať stena medzi snom a realitou. Jedno klamstvo striedalo druhé a Nicholas nikdy nemal záruku pravdy. Spolu s Nicholasom autor vodil za nos aj mňa, čo mám rada. Páči sa mi, keď ma autor núti myslieť si to, čo chce. Mága určite odporúčam, hoci pri ňom strávite viac času a nie je to kniha na posedenie. Je to však titul, ku ktorému sa budete chcieť vrátiť...