Stratená polovica

Obsah knihy: Stratená polovica

Sestry Vignesové, identické dvojčatá, spolu vyrastali v chudobnej komunite. V šestnástich utiekli z domu, lebo nezniesli predstavu, že by sa po zvyšok života plahočili v domoch boháčov ako upratovačky. Nápad na útek sa rodil v hlave dravšej Desiree celé roky. Prispôsobivejšia Stella by bez sestry neprežila, a tak sa podvolila. Útek však všetko zmenil. Kým jedna teraz žije ako beloška a svoj pôvod tají aj pred manželom, druhá uteká z násilného vzťahu s dieťaťom v náručí späť do rodného mesta. Ale aj keď ich delia dlhé kilometre a klamstvá, osudy dvojčiat sú ešte vždy prepletené. Čo sa stane s ďalšou generáciou, keď sa línie života ich dcér pretnú?

Brit Bennett spletá vlákna osudov tejto rodiny od päťdesiatych rokov 20. storočia po deväťdesiate roky a ponúka nám príbeh, ktorý je nielen pútavý, ale je aj brilantným pohľadom do americkej histórie. Nehovorí len o rasových otázkach, ale aj o trvalom vplyve minulosti, ktorá formuje rozhodnutia ľudí, ich túžby a očakávania a odhaľuje rozličné dôvody, prečo ľudia niekedy žijú inak, než by mali.

Z anglického originálu The Vanishing Half (Riverhead Books, New York 2020) preložila Tamara Chovanová.

Ukážky z knihy

Keď sa ich mama v posledný deň školského roka vrátila domov z práce, oznámila dvojčatám, že v jeseni sa do školy nevrátia. Vyhlásila, že už sa dosť naučili a potrebuje, aby sa zamestnali. Pri tých slovách si váhavo sadla na gauč, aby si odpočinula. Dvojčatá mali vtedy šestnásť rokov, navštevovali desiatu triedu a ohromilo ich to, hoci Stella si mohla všimnúť, že účty chodia častejšie, a Desiree sa mohla zamyslieť, prečo ju mama dva razy poslala k Fontenotovi, aby jej dal znova úver. Ale kým si mama rozväzovala šnúrky na topánkach, dievčatá na seba len mlčky hľadeli. Stellu akoby niekto udrel do brucha.
„Môžem pracovať aj popri škole,“ namietla. „Nájdem spôsob...“
„To nejde, zlatko,“ odvetila mama. „Musíš tam byť celý deň. Veď vieš, že by som to od vás nežiadala, keby to nebolo treba.“
„Viem, ale...“
„A Nancy Beltonová ti už dovolila učiť. Čo sa ešte chceš naučiť?“
Už im našla robotu – budú upratovať v opelouskom dome a začnú hneď na druhé ráno. Desiree nezniesla pomyslenie, že bude pomáhať mame pri upratovaní. Máčať si ruky v špinavej vode od riadu, behať s mopom po chodbách a vedieť, že jedného dňa bude mať prsty zhrubnuté, mozoľnaté od prania šiat belochov. Ale aspoňže nebude musieť písať ďalšie testy, študovať a bifľovať sa, počúvať prednášky a na smrť sa nudiť. Už je dospelá.