Smutný cyprus

Agatha Christie je pre mňa spisovateľka, od ktorej by som si rada prečítala aj nákupný zoznam a aj ten by ma určite prekvapil. Každá jej kniha je do detailov prepracovaná. Obsahuje vynikajúce konverzačky, perfektnú dobovú atmosféru, komplikovanú a správne vygradovanú detektívnu zápletku, prekvapivý záver a geniálnych detektívov (a je jedno, či je to iba náhodný rozprávač, dokonale čarovná slečna Marplová alebo najznámejší belgický detektív Hercule Poirot). Všetky jej knihy sú bez výnimky vynikajúce a Smutný Cyprus to len potvrdzuje. Sledujeme v ňom ďalší prípad Hercula Poirota, ktorý ale vstupuje na scénu až cca v polovičke knihy. Príbeh teda začína súdnym procesom, čo je v knihách od Agathy Christie dosť netradičné. Po ňom sa retrospektívne vrátime k udalostiam, ktoré k danému procesu viedli. Väčší priestor tu tak dostávajú postavy, ktoré sú do komplikovaného prípadu priamo zapletené. Christie tu opäť krásne vykreslila rôzne ľudské povahy, emócie či potlačované vášne, no aj ľudskú chamtivosť a zlobu. Smutný Cyprus má teda všetko, čo má kvalitná detektívka obsahovať - rafinovaný príbeh, komplikovanú zápletku, krásne vygradovaný dej a viacvrstvé plastické postavy s ktorými sa viac-menej dokážete stotožniť. Autorka nám, podobne ako v jej predošlých knihách, predložila falošné stopy zároveň s indíciami, ktoré k páchateľovi viedli. Tentokrát som sa však nenechala obalamutiť a na páchateľa som prišla skôr. Príbehu to ale neubralo na atraktívnosti či čítavosti a v konečnom dôsledku som si knihu užila takmer rovnako, ako tie s prekvapivým koncom. Navyše milujem jazyk, ktorým Agatha Christie píše. Vďaka nemu sa stránky obracajú samé a ja zabúdam jesť, piť, žiť, pretože to jediné, čo je v danej chvíli dôležité, je dočítať jej knihu.