Narodený v modrú stredu

Moja prvá prečítaná absyntovka a môžem len a len odporúčať. Nie je to kniha s nejakým extra dejom alebo zvratmi, nečakanými situáciami na aké som bežne zvyknutý, napriek tomu som pretáčal jednu stranu za druhou ani neviem akou rýchlosťou až som došla na koniec. Pohltilo ma to a čo je dôležitejšie, maximálne zaujalo. Pekná myšlienka, ktorá sa niesla v príbehu: “Človek nemusí byť postihnutý na to, aby bol odlišný, pretože odlišný je každý jeden z nás.” - a naozaj je to tak. Táto kniha nám ponúka možnosť nahliadnuť do výnimočne mysle autistického génia. Celá kniha je akýmsi rozprávaním samotného autora - Daniela, ktorý nám predstavuje svoj život zo svojho pohľadu, z autistického uhla. Už v útlom detstve si môžeme všimnúť, ako sa u neho začínal autizmus prejavovať, ako ťažké to mali aj rodičia, ale aj on. Ako mu boli (pre nás všedné záležitosti a samozrejmosti) divné a cudzie… Naozaj vskutku zaujimavé a určite som sa toho veľa dozvedel. Samozrejme, v knihe boli aj nudnejšie etapy, čo zas boli nad moje pochopenie-ako nejaké matematické hry, šachové ťahy, ako všetko prepočítaval, všetko si pamätal podľa čísel a farieb. No proste mozog bežného človeka pracuje úplne ináč ako mozog autistu, ale to zistíte aj vy, ak po knihe siahnete a ponoríte sa do jeho mysle.

Danielova autobiografia zobrazuje svet autistickej mysle podmanivým a krásne úprimným spôsobom. Zaujímavé príbehy zo svojho života v knihe strieda s (pre mňa) menej zaujímavými matematickými pasážami. Priznám sa, že vysvetlenia kadejakých princípov a pravidiel som preskakovala, aj keď Danielova fascinácia číslami ma niečím fascinovala tiež. Po prečítaní knihy som si pozrela aj dokument, v ktorom účinkoval (Brainman) a jeho príbeh ako aj autor samotný sa mi stali ešte sympatickejšími. Kniha nepriamo hovorí o inakosti a medzi riadkami nás učí, že “iné” je krásne tiež. Veľmi potrebná kniha, určite odporúčam.

Ako čitateľa takmer výlučne autobiografických kníh ma knižka zaujala hlavne svojou "neotrepanou" tématikou. Je písana veľmi pútavo a dej postupne mení svoje zameranie nato, čo zo života autora v čase ukazuje. Odhaľuje nám jeho matematické úvahy, vzťahy ale tiež odhodlanie bojovať s nie priam ideálnym životom. Knižka je jedna z tých, ktorú prečítate na jedno posedenie.

Narodený v modrú stredu je autobiografiou autistu, savanta. Táto kniha ponúka fascinujúce okamihy života "iného" dieťaťa aj to,ako sa s tým vyrovnávali jeho rodičia. Danielovi ešte ako dieťaťu bola diagnostikovaná epilepsia, čo súvisí s činnosťou mozgu u savantov. Celý opis prvého záchvatu som prežívala s Danielovým otcom, nakoľko len pár týždňov predtým som si sama zažila to isté. Aj keď, priznávam, Daniel mal oveľa silnejší záchvat,no v tom momente boli minúty hodinami. Zvláštnym pre mňa bolo, aký odvážni (alebo ľahkovážni?!)jeho rodičia boli. Popri Danielovej diagnóze si spravili ďalších 8 detí a to aj popri vážnej chorobe otca. Ale späť k Danielovi… To, čo je pre nás bežné, ako hra na školskom dvore, spoločné plnenie zadaní v škole,bolo pre Daniela nepochopiteľné. Musím však povedať, že už v 80.-90.rokoch bolo školstvo v UK na inej úrovni ako je to u nás dnes. Neraz sa stretávam s tým,ako pedagógovia nútia deti jesť čo nechcú, robiť veci tak ako sa má a netolerujú inakosť. Daniel môže byť len rád, že vyrastal v Británii. Učitelia boli vo veľkej miere tolerantní. To, akým spôsobom sa učil rôzne jazyky mi prišlo až smiešne jednoduché-samozrejme v jeho podaní,ja neovládam ani angličtinu a nie za 2 týždne sa naučiť islandsky tak,aby som viedla rozhovor v tv(Daniel to dokázal a nielen to!) Zaujímavé bolo,ako sa vybral do sveta- SÁM! Spoznal mnoho ľudí a stal sa odvážnejším, smelším, osvojil si znaky empatie a riadil sa nimi, čo mu výrazne pomohlo v medziľudských vzťahoch. Tiež nám odhalil kus zo súkromia a spolunažívania so životným partnerom. Niekoho jeho výklad "fungovania" matematiky nudil,no pre mňa to bolo WAU! Ak by sa jeho teóriou učila matika na školách, možno aj zo mňa by sa vykľul génius! ODPORÚČAM