Narodený v modrú stredu

Jeden nádherný príbeh napísaný autistom. O tom, aké je to náročné zapadnúť do spoločnosti, ako bol vnímaný ako dieťa, ako sa dokázal vyrovnať s neprijatim a odlisnostou. Silný príbeh o tom, ako keď človek na sebe pracuje a snaží sa splniť si svoje ciele, vie to dotiahnuť veľmi ďaleko, aj napriek nepríjemnej diagnóze, akou je autizmus. O tom, ako aj autisticke deti/ľudia majú cit a chuť byť milovaní. Je to nie len motivačná kniha pre nás všetkých, ale výbornou knihou aj pre rodičov, ktori doma majú takéto dieťatko. Ako mu pomôcť, ako sa k nemu správať, aby spolužitie bolo pre všetkých čo najpríjemnejšie a aby sa necítili exkludovani zo spoločnosti.

O tejto poruche som vždy veľa počula, no nikdy som takého človeka nestretla. Až tento rok som mala možnosť spoznať sa s dievčaťom, ktoré nebolo, ako každé iné. Toto dievča nerozprávalo, vyhýbalo sa očnému kontaktu, nevedelo sa vcítiť do druhých a spoločenské pravidlá jej nič nehovorili. Nehovoriac o záchvatoch hnevu a plaču, ktorých som sa zo začiatku bála. Chcela som o autizme vedieť viac, chcela som jej v budúcnosti pomôcť a viac ju pochopiť. Aj vďaka tomu som siahla po knihe Narodený v modrú stredu. Kniha zaujala moju pozornosť od prvej strany. Bolo neporovnateľne lepšie, že si Tammet nevybral autora, ktorý by o ňom napísal biografiu, ale radšej ju spravil sám. Vedela som sa viac priblížiť k jeho inakosti, bola som bližšie k pochopeniu jeho chápaniu sveta a jeho fascináciou číslami. Od detstva až po dospelosť, Daniel spravil obrovský pokrok. Z dieťaťa, ktoré sa všetkého bálo, sa stal človek, ktorý cestoval po svete, učil iných a dokonca viedol aj súkromný život. Veľmi ho obdivujem, pretože niektoré kroky by som sa ani ja neodvážila podniknúť. Veľmi sa mi páčilo, ako Daniel popísal svet autizmu. Nechápal, čo je na jeho vnímaní zle, pretože on ho pokladal za prirodzené. Prečo by jeho spoločenské pravidlá mali byť divné? A zase, to čo my považujeme za prirodzené, Tammet nevedel pochopiť. Bol ako slon v porceláne, ktorý sa musel naučil ísť s prúdom. Autizmus má rôzne odvetvia, ktoré sa od seba veľmi líšia. Daniel Tammet má konkrétne Aspergerov syndróm a teda možnosť normálne komunikovať a začleniť sa do spoločnosti. Ale nezabúdajme, že sú medzi nami autisti, ktorí nikdy nebudú samostatne fungovať. Obdivujem rodičov, ktorí mali či už konkrétne s Danielom, alebo všeobecne, veľkú trpezlivosť a nikdy to s nimi nevzdajú. Je krásne pozorovať, ako sa tešia z maličkostí, ako sa dokážu tešiť zo zvieracej spoločnosti a keď sa náhodou usmejú a majú dobrú náladu, človek sa musí tešiť s nimi. Autor pekne a jednoducho popísal autizmus ako taký a jeho pohľad do mysle hádam každý pochopil. Navždy bude mať môj obdiv a dúfam, že sa vo svete nestratil a prežíva svoj život, ako najlepšie vie.