Keď sa vrátiš

Obsah knihy: Keď sa vrátiš

Doktora Trevora Bensona ako príslušníka amerického námorníctva vyslali do Afganistanu, kde pracoval v nemocnici v Kandaháre. Pri výbuchu granátu utrpel vážne zranenia s trvalými následkami a musel zvažovať, čo si ďalej počne so životom. Po milovanom starom otcovi, ktorý zomrel za nejasných okolností, zdedil starý dom v mestečku New Bern v Severnej Karolíne. Rozhodol sa, že v ňom strávi istý čas.

Okrem domu mu po starom otcovi zostali aj včely. Trevor sa o ne stará a pripravuje sa aj na štúdium psychológie, ktorej sa chce v budúcnosti profesionálne venovať. Ani vo sne by mu však neprišlo na um, že práve tu stretne ženu, do ktorej sa hneď zamiluje. Natalie Mastersonová opätuje jeho city, no zároveň si od neho udržiava odstup. Trevorovi sa to vidí zvláštne, tuší, že Natalie pre ním niečo tají. Pokojný život mu skomplikuje aj Callie, dievčina, ktorá býva v obytnom prívese v neďalekom kempe, pracuje v miestnom obchode a žije samotárskym životom. Čoskoro vyjde najavo, že sa poznala s Trevorovým starým otcom, a tak svitne nádej, že pomôže objasniť okolnosti jeho smrti. Callie to však tvrdohlavo odmieta.

Trevor sa snaží odkryť tajomstvá oboch žien, čo mu skrížili cestu. Spozná, čo je skutočná láska, aké dôležité je odpúšťať a že ak sa chceme pohnúť dopredu, často sa musíme vrátiť na miesto, kde sa to všetko začalo.

Z anglického originálu The Return (Grand Central Publishing, a division of Hachette Book Group, Inc., New York 2020) preložila Martina Zrubáková.

Odkazy

• Niekedy sa musíme vrátiť, ak sa chceme pohnúť vpred...

Ukážky z knihy

„V obchode zvyčajne dostať ďatelinový med. Včely obľubujú ďatelinu, preto je na pozemku starého otca aj pás ďateliny. Ibaže med patrí medzi potraviny, ktoré sa na tejto planéte najčastejšie falšujú. Do mnohých druhov komerčného medu sa primiešava ochutený kukuričný sirup. Človek si musí dávať pozor, kde med kupuje.“
Natalie prikývla, no vyzerala ako v tranze. Akoby kombinácia slnka, upokojujúci bzukot včiel a medový elixír oslabili obranný múr, čo si okolo seba vystavala. Ústa mala trochu pootvorené, pery vlhké a pohľad očí farby mora ospalý a zastretý. Keď sa vynadívala na úľ a pozrela na mňa, pocítil som takmer hypnotickú silu.
Pristúpil som k nej. V ušiach mi hlasno vibroval zvuk vlastného dychu. Zrejme vycítila, ako mi je, a očividne jej to lichotilo. No rovnako rýchlo sa spamätala, zohla sa po včelársky klobúk a rukavice a zrušila čaro tej chvíle.