Príbeh jedného Nemca (Spomienky na roky 1914-1939)

Dal sa predvídať vzostup nacizmu, ktorý svet doviedol k najkrvavejšiemu konfliktu v jeho dejinách? A bolo v ľudských silách tomuto nešťastiu zabrániť? Na tieto otázky nepriamo odpovedá novinár a historik Sebastian Haffner vo svojej knihe Príbeh jedného Nemca. Prostredníctvom zápiskov, ktoré vznikali v predvečer druhej svetovej vojny, sa vracia do obdobia svojho dospievania a mladosti ohraničeného rokmi 1914 – 1933. Ako rodený Nemec mohol autor sledovať uchopenie moci národnými socialistami v jeho vlasti takpovediac z prvého radu. Zatiaľ čo viacerí pamätníci sa snažili hľadať ospravedlnenia, on si zvolil protichodnú stratégiu. Svojich krajanov podrobuje nekompromisnej analýze a obšírne nám približuje, do akej miery sa ich (ne)činnosť podpísala pod nevídaný politický úspech Adolfa Hitlera, ktorého po nevydarenom „krčmovom“ puči v roku 1923 mnohí považovali iba za trápnu figúrku. Dôkladný, občas priam vyčerpávajúco detailný rozbor nemeckej nátury sa prelína s autorovými spomienkami na konkrétne príhody, priamo ovplyvnené panujúcimi politickými pomermi. Vďaka tomu sledujeme rozličné spôsoby prispôsobovania sa načrtnutým okolnostiam, naskytá sa nám i neošúchaný pohľad na dôsledky počiatočných židovských perzekúcií. Pozoruhodný je tiež autorov opis vlastného naivného vnímania prvej svetovej vojny v detskom veku, ktoré je v ostrom kontraste s uvedomelým a prezieravým pohľadom mladého nádejného právnika na neskoršie udalosti odohrávajúce sa v jeho okolí. Rozprávanie v knihe rokom 1933 nečakane končí. Nedokončené dielo, v ktorého písaní už Haffner po vypuknutí vojny ani po nej nepokračoval, tak napokon uzrelo svetlo sveta až po jeho smrti o šesť desaťročí neskôr. Z tohto dôvodu sa o ňom nedá hovoriť ako o výpovedi komplexne mapujúcej nemeckú spoločnosť a tamojšiu politickú situáciu medzi dvoma svetovými vojnami, ani ako o ucelenej autobiografii. Vo výslednej podobe však vynikajúco funguje ako unikátne svedectvo, zachytávajúce nacistickú mašinériu zla od jej zrodu až po obdobie, v ktorom by akákoľvek otvorená revolta voči nej predstavovala pre jednotlivca podpísanie vlastného rozsudku smrti.