Zajačik

Autorka prezentuje prototyp ženy v stredných rokoch, ktorá hľadá (občas zúfalo) lásku a snaží sa ju nájsť v o 20 rokoch mladšom nevyzretom zajačikovi. Zaslepená láskou, zúfalstvom, strachom zo samoty a občas svojou neistotou robí veci, ktoré by asi inak nerobila. Občas mi liezla na nervy, občas sa správala ako pubertiačka, občas mala názory ako dôchodkyňa, niekedy som sa bála o jej duševné zdravie a naopak niekedy mi zase pripadala veľmi rozumná ale tak to malo byť. • Snažila si uchmatnúť svoj kúsok šťastia a robila všetko pre to aby svoj život zmenila k lepšiemu i keď niekedy to bolo asi cez čiaru. • Ona tak postupne stácala a nachádzala rozum kvôli Jabubovi...a mne sa páčilo ako ju autorka vykreslila. Prišla mi veľmi reálna a skutočná. • Úvodom som sa síce musela trochu prelúskat ale keď som sa začítala tak to bola nakoniec celkom príjemná oddychovka. • Ak máte chuť si pri pití kávy prečítať oddychovku o strastiach jednej 45 ročnej ženy, smelo do toho.

Otázka vzťahov nie je v ženských románoch nič nové pod slnkom. Vlastne skôr pravidlo. Petre Hederovej sa však v diele Zajačik podarilo umne rozohrať hru štyridsiatničky Gréty s oveľa mladším mužom do ktorého sa zaľúbila. A neskôr bojovala o jeho srdce. Celý vzťah sa však postupne vyvíja, nejde o prvoplánové "buchnutie sa" do chlapa. Hederová šikovne rozvíja súvislosti vzťahu medzi protagonistami, ich vzlet aj pád, akési nanovo vzplanutie, keď pomer medzi nimi chradne. Román je solídne napísaný, na autorkinom štýle je vidieť, že už má za sebou sedem kníh, je vypísaná, kniha sa ľahko číta, nezadrháva. Zopár maličkostí ma síce iritovalo, ale nie je nevyhnutné ich tu spomínať, keďže ide iba o moje subjektívne dojmy. Ako celok ale Zajačik funguje výborne a rozhodne túto knihu odporúčam.