Varila som pre Picassa

V knihe sa prelína minulosť s prítomnosťou. Mladučká Odine nosí obedy do neďalekej vily pre slávneho Picasa, ktorý je jej návštevníkom. Ten ju namaľuje. Obraz hľadá jej vnučka v súčastnej dobe. Je to príjemné, oddychové čítanie.

Krásna obálka, kvôli nej som si knihu vybrala. A veľmi sa mi páčili prepojené línie minulosti a súčasnosti. V roku 1936 Ondine nosila a pripravovala jedlo slávnemu maliarovi, ktorý sa utiahol do ústrania. Jej rodina vlastnila malú reštauráciu v prímorskom mestečku, ktorá bola známa chutnou miestnou kuchyňou a toto bola možnosť, ako si privyrobiť. Popritom si písala denník, čo presne patrónovi varila a ako mu to chutilo. Picasso v románe nebol zidealizovaný, mal svoje chyby, ale aj charizmu. Jeho vzťahy so ženami boli búrlivé, ale boli mu aj neustálou inšpiráciou. Autorka si do tohto románu prevzala aj pár reálnych skutočností, preto pôsobia tak vierohodne. Či sa to už týka vplyvu rodiny na sobáš, alebo ako postupuje mafia v Amerike, ako prežívali umelci v okupovanom Paríži, atď., drobnosti, ktoré príbeh oživovali sa mi páčili najviac. Druhá línia sa týka jej vnučky Céline, ktorá odkrýva rodinné tajomstvá. Jej rodina vôbec nie je dokonalá, nevlastní súrodenci a otec vedia byť veľmi vypočítaví a manipulatívni, no zato s mamou má lepší vzťah. Nastáva opatrné pátranie po stratenom obraze, ale vzhľadom na krátky čas je zrazu napínavé, podstupuje ho hlavne kvôli chorej mame, ale v závere skĺzne až do príliš predvídateľnej romantiky (a to nehovorím o veštici a súkromnom tryskáči!?). Takže ak hľadáte letnú oddychovku, kde sa prelínajú zložité rodinné vzťahy s vôňami a chuťami francúzskych jedál, našli ste ju. Kniha sa mi čítala s ľahkosťou, úžasne spojila umenie a lahodné provensálske jedlo. Priala by som si, keby obsahovala aj prílohu s receptami a Picassovými reprodukciami, to by bola priam dokonalá, no takto som musela hľadať inde.