Ohňová zem

Obsah knihy: Ohňová zem

Colonia Dignidad bola nemecká kolónia na juhu Čile. Rozprestierala sa na území, ktoré svojím rozsahom takmer dosahovalo veľkosť Lichtenštajnska. Od roku 1961 obyvatelia kolónie sexuálne zneužívali deti. Viacerí z páchateľov boli bývalí príslušníci SS, ktorí sa dostali do Čile prostredníctvom tajnej siete nacistických sympatizantov známej ako Die Spinne.
Osada stále existuje. Len účel sa zmenil.

V Štokholme miznú majetní finančníci a médiá majú svoju senzáciu. Miznú aj deti ulice, prisťahovalci, po tých však nikto nepátra. Polícia nedokáže zastaviť zločineckú organizáciu s názvom Légia, ktorá vládne štokholmskému podsvetiu. O zvláštne zmiznutia sa začne zaujímať Vanessa Franková, húževnatá, svojská policajná inšpektorka. Práve prežíva osobnú krízu, ale riskuje všetko, aby na vlastnú päsť vypátrala, kto uniesol mladú dievčinu zo Sýrie. Štrnásťročná Natasja prišla o celú svoju rodinu a vo Švédsku chcela začať nový život.

Séria stôp privedie Vanessu k bývalému vojakovi elitných jednotiek Nicolasovi Paredesovi. Opustil armádu, no nevzdal sa túžby po náprave tam, kde sa siaha na práva bezbranných. Nitky siahajú až do ďalekého Čile a udalosti naberajú rýchly spád. V podzemných bunkroch, pozostatkoch z čias vojenskej diktatúry, sa odohrávajú zločiny, nad ktorými tamojšia vláda už roky priviera oči.

Zo švédskeho originálu Eldslandet (Piratförlaget, Stockholm 2018) preložila Anna Chelemendiková.

Odkazy

• Z podzemného pekla sa nikto nedostane živý

Ukážky z knihy

Časť nákladu, ktorú M/S Iberica prepravovala z Filipín, nebola nikde registrovaná. Takto to malo byť aj naďalej. Čakajúce nákladné auto malo prepraviť živý tovar viac ako sto kilometrov na sever, kde ho schovajú.
Za sebou začul kroky. Carlos sa ani nemusel otočiť, aby vedel, že mladší muž, ktorý sa vynáral po jeho boku, je jeho adoptívny syn Marcos.
„Už tam skoro sú,“ povedal.
„Dobre,“ odvetil Carlos.
Marcos si priložil ruky k ústam a dýchal do nich, aby si ich zohrial.
„Kedy bude ďalšia várka?“ spýtal sa. Keď hovoril do svojich dlaní, hlas mu znel sucho a cudzo.
„Toto sú poslední z Filipín.“
„Nijaký nový zdroj?“
„Nie. Zatiaľ.“
Päťdesiat metrov od brehu na hladine zasvietila baterka. O sekundu bola M/S Iberica opäť jediným zdrojom svetla.
„Je čas,“ poznamenal Carlos.