Kráľovstvo

Jo Nesbo - Kráľovstvo

Hoci krimi a thrillery čítam skôr príležitostne, rozhodla som sa, že nesmiem umrieť bez toho, aby som dala šancu tvorbe svetoznámeho Nesba. Siahla som po jeho knihe Kráľovstvo, ktorá nie je súčasťou žiadnej série a nie je to vlastne ani klasická detektívka, skôr mysteriózny thriller.

Dej sa odohráva na osamotenom statku v nórskych horách. Na začiatku príbehu tam vedie svoj opustený život hlavný hrdina Roy Opgard, keďže jeho rodičia umreli pri autonehode a jeho mladší brat Carl odišiel do Ameriky. Carl sa však čoskoro vracia s manželkou a veľkými plánmi. Chce v horách postaviť luxusný hotel a oživiť tak celú oblasť.

Lenže na povrch sa postupne dostávajú viaceré temné tajomstvá z minulosti, miestna polícia začína klásť nepríjemné otázky a je čoraz zjavnejšie, že s Carlovými plánmi nie je všetko v poriadku. Roy sa tak musí zase raz rozhodnúť, komu ostane verný a čo je pre danú osobu ochotný urobiť.

Autor si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Svojim čitateľom predostiera už od prvej strany často nechutné, šokujúce obrazy bez akýchkoľvek zábran alebo zmiernení a robí tak zo svojho diela čítanie pre silnejšie žalúdky. Spracúva tiež viaceré témy, ktoré sú ťažké z psychologického hľadiska (či už pre postavy alebo prípadných citlivejších čitateľov). Ponurú atmosféru pritom dotvára ešte aj zvolené prostredie.

Príbeh sa totiž odohráva v nórskych horách a svojrázni obyvatelia tu vytvárajú naozaj pestrú zbierku (zvyčajne zlých) ľudských vlastností. Na jednej strane je vykreslenie miesta a početných vedľajších postáv obdivuhodné, na druhej strane by mohlo zaberať menej strán, keďže prejde polovica knihy, kým sa táto takmer šestostranová bichľa rozbehne.

Napriek otravne pomalému spádu musím oceniť, že som si do poslednej chvíle nebola istá, kam dej smeruje, respektíve autor mojich pár tipov rýchlo zmietol zo stola. Obzvlášť ku koncu som bola úprimne zvedavá a poslednú časť som priam zhltla. Čo sa týka úplného záveru, ide o značne otvorený koniec, ktorý po toľkých stranách pôsobí frustrujúco, lenže zároveň dáva zmysel. 

Osobne oceňujem nielen Nesbovo majstrovské zavádzanie čitateľa, ale i niekoľko netypických ťahov ako zmienený koniec alebo voľbu rozprávača a hlavných hrdinov. Nejde tu totiž ani o sympatické, ani o vyslovene kladné postavy, no o to fascinujúcejšie a mrazivejšie bolo sledovať ich myšlienkové pochody, spoznávať ich motiváciu a hodnotiť ich činy.

Celkovo by som povedala, že ide o slušne napísaný, prepracovaný a premyslený thriller, ktorý sa nebojí ukázať zlé stránky našej spoločnosti a ktorý by zároveň mohol byť o niečo kratší. Zároveň je to jednoznačne deprimujúce, neveselé čítanie s množstvom grafického násilia a znepokojivých obrazov. Kráľovstvo teda odporúčam čitateľom, ktorým podobné typy kníh neprekážajú, prípadne teda fanúšikom žánru či autora. Ja žiaľ preferujem miernejšie spracovanie aj v rámci thrillerov, takže sa s autorom do budúcnosti zrejme rozlúčim.

Recenzovala: https://the-bookland.blogspot.com/2020/09/jo-nesbo-kralovstvo.html

Na severe Nórska je, podľa knihy Jo Nesba, malé kráľovstvo. Je to len také malé rodinné kráľovstvo v horách, trochu na spôsob našich lazov, osamelý statok.

Samostatne stojací dom a pozemky vo vyššej nadmorskej výške, vzdialené od "materskej" obce Os na severe Nórska. Vedie k nemu cesta so strmými zákrutami s krátkym úsekom zle udržiavanej súkromnej cesty s nebezpečnou "Kozou zákrutou" nad priepasťou. To je základný polohopis pre sčasti pokojné a sčasti vražedné udalosti v rodine dvoch bratov Opgardovcov, Carla a Roya.

Už v prológu sa dozvedáme, že niečo dôležité sa stalo v deň, keď zomrel Dog. Dog bol obľúbený pes ich otca. To vlastne ešte nebola vražda, ale ten spôsob dosť naznačil. Najprv je to takmer pohoda s opisom prostredia a aktuálnych vzťahov rodiny a obyvateľov mesta. Ocitáme sa v dobrej spoločnosti a ešte sa nič zlé nedeje.

Napriek všetkému, tie základné opisy nie sú nudné a pomerne ľahko sa dostávame na stranu 100, ktorá podľa čitateľskej skúsenosti dáva šancu čítať ďalej. Všetko ďalšie, až do konca potvrdzuje kvalitu autorovho umenia zaujať čitateľa.

Žiaden príbeh bez žien by nebol to pravé. Ženy a dievčatá a bolo ich tam pomerne dosť, niektoré v súvislosti so zamilovaním, iné len s „milovaním“ a niektoré aj ako náhodné omyly mladíckej nerozvážnosti.

V návratoch do minulosti sa dozvedáme "ako to bolo", prečo mladší brat odišiel do Kanady a prečo sa vrátil domov. Carl sa v Kanade oženil a priviezol si odtiaľ aj sympatickú ženu, mladú architektku. Po rodinnom zvítaní začíname trochu pochybovať o spoločnosti, v ktorej sme sa ocitli, aj keď ešte nevieme „ako to bolo“. Pointou návratu Carla z Kanady je zámer postaviť na ich pozemku vysokohorský hotel, ktorý prinesie rozkvet pre celú obec aj pre okres na severe.

Objavuje sa dvojitá, nevyšetrená vražda z minulosti a dá sa čakať, že nebola posledná. Kto sa raz dal na takúto cestu, len tak ľahko ju neopustí a zaradí tento spôsob riešenia problémov takpovediac medzi svoje priority. Policajné vyšetrovanie tých udalostí prebieha na miestnej, či okresnej úrovni a taký je aj jeho výsledok. Žiaden známy detektív, ako býva zvykom. Všetko svedčí o tom, že asi išlo o nehodu. Neskôr sa do pátrania zapojí aj polícia z Oslo, ale skončí to podobne.

Ženy (ale aj peniaze a sláva) sú v týchto príbehoch, ako nakoniec aj v bežnom živote, hybnou silou mužských postáv. Ani pre pár faciek netreba chodiť ďaleko a kto má "ranu" ten má aj povesť, ktorá ho chráni pred útokmi. Kto nemá vlastné päste a má dosť peňazí, ten si silu v podobe „namakaných“ zabijakov kúpi. Trochu ma sklamal záver tejto, inak skvelej, severskej "ságy", keď ostal viac-menej otvorený, horský hotel nedostavaný a zdá sa, že spravodlivosť dostala na frak.

Pogratuloval by som prekladateľovi Jozefovi Zelizňákovi, lebo jeho spôsob vyjadrovania v našom jazyku s mnohými odtieňmi sa mi páčil. Doslova som občas otváral oči, ako je to pekne napísané. Možno to tak bolo aj v origináli, ale to nič nemení na kvalite prekladu.

Namiesto citátov a múdrostí uvediem aspoň pár viet z knihy:

- Všetci potrebujeme, aby sa nás ľudia dotýkali.
- Byť pekný nie je ľudské právo, ale pri Grete si stvoriteľ zašantil.
- Angličtina je najhorší spisovný jazyk na svete.
- Krása je to, čo do nej vkladáme. Krása jestvuje vždy v kontexte...
- Všetci klameme, hoci si myslíme, že hovoríme pravdu...

A je toho viac...

Recenzoval: https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/545168/kralovstvo-podla-nesba.html