Si mŕtvy

“Prázdna pevnina pod ním, prázdny vesmír nad ním. A on - osamelý človek, vznášajúci sa v medzipriestore! Opájal sa mocou. Po ruke má nástroj - sedem silných bômb. To, že ich môže zhodiť priamo z nebies, mu slúži ako presvedčivý a nevyvrátiteľný dôkaz nadradenosti jeho ľudu.” Si mŕtvy je kniha, ktorá sa s vami nemazná a po dočítaní sa budete ešte dlho čudovať, ako je možné, že tu vlastne ešte sme živí a zdraví... Sven Lindqvist v histórii bombardovania rozpráva o vplyve bombardovania na ľudstvo, čo je vo vojne dovolené, čo už je za čiarou a ako si pár vyvolených dokáže vysvetliť zhadzovanie bômb z výšin po svojom, aby ospravedlnili to, že ich morálny kompas sa trošičku zasekol. Nečakajte pasívne prijímanie historických faktov, vy si príbeh pekne skladáte z čriepok a útržkov, presne ako keby niekam padla bomba. Na vašich pleciach je postupne odhaliť jednotlivé kúsky hrôzostrašnej skladačky. Netradičná forma má svoj dôvod a na mňa veľmi zapôsobila. Historický labyrint, filozofické úvahy, kapitoly z medzinárodného práva v praxi a memoáre striedajú futuristické vízie z budúcnosti, pri ktorých ale časom prestanete mať dojem, že je to len sci-fi. Desivé, fascinujúce, smutné a poučné (a veľmi aktuálne) čítanie. Jedna z tých kníh, ktoré keď dočítate, ide vám vybuchnúť hlava, ale mal by ju čítať každý. “Nikto nemohol poprieť, že lietadlá a bomby predstavujú vojensko-technický pokrok. Technika bola civilizácia. A civilizácia prináša záväzok šírenia civilizácie. V prípade potreby aj násilím či vojnou, ak sa necivilizované skupiny postavili na odpor.”