Padnout a vstát

Na túto knihu sa vzniesla vlna kritiky. Bola som zvedavá prečo. Musím povedať, že väčšina recenzií bola skôr negatívneho rázu. No nedivím sa. Hlavná hrdinka nemala ľahký život,na druhej strane bola až neuveriteľne zahľadená do seba, aj keď sama seba presviedčala o tom, aká je empatická. Autorka sa zahryzla do naozaj vážnych tém. Úmrtie miminka, autonehoda, alkoholizmus, láska… všetky tieto témy sú náročné na spracovanie, autorke sa to však vôbec nepodarilo. Písala dosť nezáživne, niektoré situácie boli až neuveriteľné v tom, aké boli nereálne, rovnako, ako správanie postáv. Každý sa so svojimi problémami a traumami vysporiadava po svojom a je pre mňa dosť neuveriteľné, keď- dajme tomu- zo dňa na deň prídem na to, že vlastne život je krátky, mám okolo seba ľudí,na ktorých mi záleží a proste ide sa ďalej. Už nebudem viac smútiť,nebudem prepadať melanchólii a depresii. Podľa mňa je to dlhodobejší proces a určite to nie je ako lusknutím prsta preč. Čo však celý príbeh zachránilo v mojich očiach, bola trošku zamotaná romantická linka medzi Jadenom a Mackenzie. Bolo to síce kostrbaté,ale fandila som im. Z čoho mi išiel mozog vybuchnúť, tak to bol záver! Nechápem prečo autori takto týrajú čitateľov! Toto sa fakt nerobí! Takýto záver si nepredstavujem ani v najhoršom sne a chcem vedieť čo sa nakoniec stalo! V konečnom dôsledku,kniha je priemerná, páčilo sa mi, že autorka práve takto ťažké témy zasadila do žánru young adult, no nepopasovala sa s tým najlepšie.