Hodinářova dcera

Poznáte ten pocit prázdnoty a osamelosti, keď obrátite posledný list úžasnej knihy? Mne samej sa to stalo už mnohokrát, no pri Hodinářovej dcere som zostala v nemom úžase. BOŽSKÁ je to slovo, ktoré ju asi najviac vystihuje. Len včera som ju dočítala, no odvtedy je moje telo ako bez duše. Vždy, keď siahnem po knihe od Kate Mortonovej, naplní ma akýsi pokoj, pretože sa v jej príbehoch cítim ako doma. Som tichý pozorovateľ, ktorý všetky strasti, lásky, útrapy, šťastie i radosť prežíva spolu s hlavnými postavami. Potom ju dočítam, a zrazu som sama, opäť som sa ocitla v realite a všetky postavy ma opustili, všetko, čo som počas tých zázračných dní pri knihe prežívala, sa stratilo a nahradila ho skutočnosť. Prázdnota. Osamelosť. Žiadna kniha ma nevtiahla do deja ako táto. Kamkoľvek som šla, čokoľvek som robila, stále som mysľou bola s Lily, večne som premýšľala, čo sa s ňou stalo, kam zmizol diamant, ako rada by som sama navštívila Edwardom ospevované Birchwoodské sídlo, záhadné, no krásne zároveň. Hodinářova dcera mi skrátka vyrazila dych. Všetky zápletky, tajomstvá, vražda, láska i utrpenie boli tak detailne prepracované, že som sa párkrát pristihla pri myšlienke: Ako táto spisovateľka dokáže román vyšperkovať až do takejto dokonalosti? Prítomnosť strieda minulosť, lásku zas smútok, strach sa mení v odvahu... a koniec vám otvorí oči dokorán, pretože neveríte, že to všetko dopadlo tak... ako dopadlo. Zo svojich pocitov som sama prekvapená, pretože u mňa čosi také nie je obvyklé, tak veľmi sa vcítiť do deja a postáv. No stalo sa. Hodinářova dcera ma ohúrila natoľko, že ešte dobrých pár dní nesiahnem po žiadnej inej knihe. Až hlas Lily Millingtonovej prestane rezonovať v mojej hlave, príbeh pomaly doznie a Hodinářova dcera nájde čestné miesto v mojej knižnici, potom možno nájdem odvahu začítať sa do niečoho nového. Na túto knihu len slová nestačia, preto vám môžem povedať iba jedno: určite si ju prečítajte!