Ilúzia šťastia

Do knihy som šla so skeptickými pocitmi. Obávala som sa, že to bude niečo na štýl "evitoviek"(nič proti,ale mne osobne príde tých pár príbehov, čo som čítala, dosť podobne)pre 50+ ročné čitateľky. Hmmm ten začiatok moje domnienky aj potvrdil, avšak plynutím stránok sa vo mne prebúdzal záujem o postavy a to, čo si Gillerová pre čitateľky prichystala. Nejaké náznaky boli už v prvých stránkach a našťastie,som tvor zvedavý. Musím povedať, že príbeh takmer 40- ročných kamarátok ma zaujal. Autorka používa rôzne indície,preto veľké odhalenia pre mňa už boli vopred tipnuté(a správne),ale brala som to ako takú hru- hádaj na čo myslím a uhádla som. Takže táto kniha pre mňa vôbec nebola oddychová, cítila som sa ako Poirot, ktorý skladá náročný hlavolam. Jediné, čo som nedešifrovala,bola zápletka takmer v závere knihy. Týkala sa manžela jednej z postáv. To bolo pritiahnuté za vlasy,inak by som odhalila aj to :D Celkovo by sa dalo povedať, že sme mohli nahliadnuť "do hrncov"kohokoľvek z nášho okolia. Aj keď sa zdá, že kamarátky majú dokonalé životy, všetko je len ILÚZIA. Kniha vás núti často sa zamyslieť-nad sebou,rodinou,nad svojimi činmi... či by bolo všetko tak ako je,keby ste zmenili len jedno rozhodnutie v minulosti. V knihe sa hrdinky pasujú s odmietnutím, boľavým srdcom,chorobami, úmrtiami, vzťahmi,... typický život