Ľaliové deti

Z faktov: Národným symbolom kanadského provinčného štátu Saskatchewan je červená ľalia. Tento kvet bol v niektorých školách vypaľovaný deťom na plecia /podobne ako keď sa značkuje dobytok/. Žiakov s týmto symbolom nazývali aj ľaliové deti. "Modliť sa? zopakoval v duchu trochu vydesene. Pravdupovediac na to myslel najmenej. Veď načo aj, dávno sa vzdal ilúzií, že by mu modlenie v niečom pomohlo." "Lebo tak tomu bolo vždy. Najmä v detstve, keď veril v Boha, v tú všemocnú nadpozemskú bytosť, ktorá ho mala ľúbiť, no nikdy mu nepomohla, aj keď ju o to neraz zúfalo žiadal." Keď Matthew Scott ovdovie, do susedného domu sa nasťahuje mladý muž Daniel, ktorý sa v Maple Creeku rozhodne ukryť pred nie práve najlepšou minulosťou. Starí Krí ešte netuší, že biely chlapec mu pomôže nájsť odvahu vyrovnať sa s vlastnou bolestnou minulosťou. Keď bývalá baletka Tantoo sa príde rozlúčiť s domom, ktorý predáva, na jej prahu sa objaví minulosť v podobe starého muža. Obaja v duši ukrývajú tajomstvá, o ktorých vedia iba ľaliové deti. Erika Jarkovská nás prostredníctvom príbehu zavedie do veľmi citlivého obdobia dejín Kanady, keď vláda vydáva nariadenie, aby boli deti pôvodných obyvateľov odobratí z rodín a prevychované v cirkevných školách. Ako sa však neskôr ukázalo, išlo skôr o týranie a zneužívanie ako o vzdelanie. A hoci sa v roku 2009 kanadský premiér S. Harper verejne ospravedlnil a Komisia pravdy a zmierenia vysúdila finančné odškodné, mnohé deti sa toho nedožili, alebo zostali trvalo poznačené na duši. Zo spomienok:- Akísi muži v uniformách nás vyviedli na dvor. Potom nás natlačili do autobusu, väčšina detí plakala. Pamätám sa ako hovorili, že je to nariadenie." -Volám sa Lydia Gundersonová, ale v Cross Lake som nemala nijaké meno, iba číslo... -... dvaja moji bratia v tej škole spáchali samovraždu. Bola som tam šesť rokov, ale nikto mi o tom nikdy nepovedal. Fiktívny príbeh sa prelína so skutočnými udalosťami a aj výpovede bývalých žiakov internátnych škôl sú autentické. To si na knihách Eriky Jarkovskej veľmi cením. Za zrodom tejto úchvatnej výpovede stojí množstvo času, ktorý autorka vynaložila na nájdenie a overenie faktov. Jej postavy, aj tie fiktívne, majú dušu a ožívajú pred očami čitateľa. Ďakujem za čitateľský zážitok, ktorý vo mne pretrváva aj po dočítaní knihy.