Hirošima

Myslím, že nie je človek, ktorému by sa pri započutí názvu "Hirošima" nevybavila katastrofa, ktorá ju s ním bude naveky spájať. Po prečítaní tejto knihy sa mi táto strašná udalosť zhmotnila a nemala som v hlave už len nejaké strohé fakty, o ktorých sme sa učili na hodinách dejepisu. Mala pre mňa skutočnú tvár v podobe šiestich preživších, na ktorých sa autor zameral. Emóciami nabitá spúšť mi dala zabrať a aj keď sana prvý pohľad zdalo, že to bude jednohubka, tak po tejto stránke to rozhodne nebolo. Zo začiatku som mala trošku problém sa zorientovať, ale netrvalo to dlho a celú, "reportážne" napísanú knihu, som si užila a bude vo mne ešte dlho rezonovať a už nikdy nebudem Hirošimu vnímať len ako akúsi čiernu časť našich novodobých dejín, ale budem ju vnímať cez osudy týchto šiestich hibakuši. Skvelé, zaujímavé, pútavé, emociami nabité čítanie. Odporúčam.

John Hersey sa na tragédiu v Hirošime pozrel trocha inou optikou. Nesnažil sa popísať katastrofu v Hirošime tak, ako to dodnes robia médiá - cez čísla a iba v okamihu katastrofy a tesne po nej... Vybral príbehy šiestich ľudí a popísal, kde sa v daný moment nachádzali a aký bol ich život po tejto udalosti. Veľa z nás si možno myslí, že vyhrabaním spod sutín, liečbou zranení, pobytom v nemocnici a rekonštrukciou zničeného sa to všetko skončilo. No nie, nie je to tak. Preživších totiž privalili ďalšie sutiny, z ktorých sa museli vyhrabávať. Strata rodiny, blízkych, domova, identity, nezmazateľné dôsledky na zdraví i psychická trauma. A v neposlednom rade aj nenapraviteľné ekonomické škody a degradovanie ich ekonomického statusu v dôsledku straty domova, zamestnania i pretrvávajúcich zdravotných následkov. Autor mi v tomto v mnohých smeroch otvoril oči. Hoci Japonsko je ukážkovým príkladom otrasenia sa a rýchlej nápravy zničenej infraštruktúry, čo dokázalo aj pri havárií vo Fukušime (o ekologických dopadoch pomlčím). Ešte stále však chýba to najdôležitejšie - spadnuté mosty, zničené komunikácie či zrútené budovy sa dajú opraviť či nanovo postaviť. Čo sa však dá robiť s tisíckami už navždy poznačených životov? Dá sa vrátiť k bežnému životu po tom, čo ho už navždy poznačila jedna udalosť?  Nielen fyzická trauma a zdravotné problémy spôsobené ožiarením donútili ľudí k zmene. K nechcenej zmene. Spoločnosť spravila z týchto ľudí občanov druhej kategórie. Obavy ich často vyhnali na okraj spoločnosti... Nehovoriac o tom, koľkým sa zmenil život od základov aj po psychickej stránke. Ignorácia okolia, zhnusenie, prehnaná ľútosť. Tváre a telá poznačené keloidmi, doživotné problémy so štítnou žľazou, nepredstaviteľná únava či zmrzačené končatiny... Dokonca si títo ľudia vyslúžili aj svoje generalizované pomenovanie - hibakuši.  Spočiatku ma kniha nadchla a miestami predčila moje očakávania. Avšak približne v polovici som sa v nej zasekla. Nedokázala som sa už tak vžiť s jednotlivými príbehmi a postavami. Problém mi robili mená, občas som sa strácala. Knihu som teda asi na 3 týždne nechala ladom. A dobre som urobila. Posledná a predposledná kapitola totiž toto moje tápanie napravili. Knihe by neuškodilo, ak by autor venoval aspoň jednu kapitolu pozadiu tejto katastrofy a jej popisu. Hoci chápem, že chcel upriamiť pozornosť na konkrétnych ľudí a ich príbehy a nechcel padnúť do roviny bezduchého štatistu, ktorý sa oháňa číslami a dôraz kladie na moment katastrofy a nie na jej následky. Touto útlou knihou len tak nepreletíte. Pokiaľ patríte k empatickým ľuďom, tak vo vás čosi zanechá. Mne otvorila oči v tom, že často zabúdame na to, že život ľudí, ktorých poznačí katastrofa sa po týchto zlých udalostiach rapídne zhorší a úplne otočí... Aj vtedy pokračuje ich boj, často omnoho ťažší a náročnejší. Uctením obetí, postavením pamätníkov či pietnymi udalosťami si každoročne ľudstvo tieto strašné udalosti znova pripomína. Nie je však rovnako dôležité nezabúdať a pomáhať aj tým, ktorí síce mali šťastie a prežili, no museli začať odznova? Aj oni sú totiž svojim spôsobom obeťami. S jediným rozdielom - im sa podarilo prežiť.  Knihu hodnotím na 4/5. 

Naozaj ide o knihu, ktorú prečítate za jeden večer. Do príbehov osôb sa tak začítate, že nedokážete knihu odložiť. Som rada, že sa táto kniha nachádza v našej knižnici. Určite odporúčam jej kúpu