Úvodná stránka › Knihy › Populárne náučná pre dospelých › Literatúra faktu › 999 Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu

999 Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu

Heather Dune Macadam

ZOBRAZIŤ UKÁŽKU

Vydavateľ:	IKAR (IKAR, a.s.)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Vydanie:	2020/05
Poradie vydania:	1.
Nie je na sklade. Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 26.11.2024 02:56

Prečo sa prihlásiť?

(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH)

Ďalšie podoby titulu:

999 Neobyčajné ženy z prvého oficiálneho transportu do Osvienčimu

Formát: E-KNIHA

cena od: 11,80 €

Priemer: 4.88888888888889

Hodnotené (9x)
Komentáre (7)
Recenzie (1)
Informuj priateľa

Obsah knihy: 999 Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu

Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Vláda slovenského štátu zaplatila Nemcom 500 ríšskych mariek za každého takto „vysídleného“ Žida alebo Židovku. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko.
O prvom oficiálnom židovskom transporte do Osvienčimu sa vie len málo, ale tieto skutočnosti sú ešte aj dnes veľmi dôležité. V dobytčiakoch sa netlačili partizáni ani vojnoví zajatci, muži v ňom totiž vôbec neboli. Len necelá tisícka mladých dievčat a žien, ktoré slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.
Heather Dune Macadam, uznávaná autorka z USA, odkrýva ich tragické príbehy založené na rozhovoroch s preživšími, na konzultáciách s historikmi, očitými svedkami a na rozhovoroch s príbuznými prvých žien deportovaných zo Slovenska do Osvienčimu. Jej kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.

Z anglického originálu 999: The Extraordinary Young Women of the First Official Jewish Transport to Auschwitz (Citadel Press, New York 2019) preložila Adriena Richterová.

Detaily o knihe

Názov: 999 Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu

Originálny názov: 999: The Extraordinary Young Women of the First Official Jewish Transport to Auschwitz

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Čitateľské recenzie

999

24.6.2020

999 žien, manželiek, dcér, sesterníc, tiet, sestier, kamarátok. Edita, Rena, Irena, Marta, Debora, Margita, Lea, Helena či Eta. Bolo úplne jedno, o koho išlo. 25. marca 1942 nastúpili na vlak v Poprade, ktorý ich mal odviezť za prácou. Niektoré sa prihlásili samé, iné poslali rodičia, aby neboli problémy. Až neskôr však zistili, že sa so svojimi najbližšími videli možno naposledy.

V prvom transporte do Osvienčimu odišli zo Slovenska dievčatá. Po tri a pol roku sa vrátili ako na svoj vek mentálne omnoho vyspelejšie ženy, ktoré videli, vytrpeli a prežili priveľa. Už len to, že prežili, na ne vrhlo podozrenie: Čo urobili, k akým morálnym kompromisom sa znížili, že nezomreli tak ako ich priateľky?”

Vlak z Popradu ich zaviezol do koncentračného tábora v Osvienčime, kde sa začal ich každodenný boj o prežitie. Ťažká práca, hladovanie, ukrutná zima, smrteľné choroby. Každým dňom sa ich nádej na návrat domov znižovala a ony dúfali len v jediné. Že ich rodina a priatelia sú v poriadku a že sa v s nimi v tábore smrti nikdy nestretnú. Nechceli totiž, aby museli zažívať niečo tak ohavné ako ony či dokonca pozrieť sa im do očí chvíľu pred istou smrťou.

Heather Dune Macadam hovorí o osudoch viacerých žien, ktoré boli súčasťou prvého židovského transportu do Osvienčimu. Zozbieraním ich spomienok či dochovaných materiálov tak vytvorila ich spoločný príbeh, v ktorom každé z dievčat zohrávalo svoju významnú rolu.

To, prečo ich bolo práve 999, sa pravdepodobne už nikdy nedozvieme. Išlo o náhodu alebo o premyslený plán zo strany Nemcov? Číslo 999 je totiž významné aj z numerologického či astrologického hľadiska, toto číslo sa totiž spája s dátumom narodenia Heinricha Himmlera.

Logistika transportov bola komplikovaná, ale spomenuli si tí muži pri jej schvaľovaní a realizácii na svoje vlastné dcéry? Sestry? Sesternice? Zarazil sa aspoň niektorý z nich a pomyslel si: Toto sa nevyvíja tak, ako som si predstavoval. Je to ohavné. Nemorálne. Veď sú to dievčatá.“

Heather Dune Macadam sa tejto problematike nevenuje po prvýkrát. S neobyčajným osudom Reny Kornreich sa čitateľ mohol stretnúť už v knihe Sestrin sľub (Vydavateľstvo Motýľ, 2018).

Tým, že autorka spracovala osudy viacerých židovských žien do jedného príbehu, umožňuje nám tak nahliadnuť na rôzne osudy. Spomína tiež Helenu Citrónovú, do ktorej sa v Osvienčime zamiloval príslušník SS Franz Wunsch a ona sa tak dostala pod jeho ochranné krídla. Pre niektorých bola zradkyňa a myseli si, že má vo svojich rukách obrovskú moc. Ona sa však nesmierne bála o svoj život. Ako spomína autorka, keby v tej dobe existoval termín štokholmský syndróm, Helena by bola ideálnym príkladom.

Neplač, moje dieťa. Nesmieš plakať, aby si bola silná. Musíš sa snažiť, aby si prežila.”

Veľmi emotívny bol osud jej sestry Ruženy, ktorú si Helena hneď po jej príchode do Osvienčimu všimla. Poprosila Franza, aby ju zachránil. A keďže mal vysoké postavenie, zachránil ju pred smrťou v plynovej komore. Rovnaký osud však nepostihol jej dve deti, ktoré v nevedomosti opustila.

Príbehy z druhej svetovej vojny ma vždy dokážu chytiť za srdce. Tento bol však niečím úplne iným, výnimočným. Ide o pomerne rozsiahlu a informáciami nabitú knihu, a tak ju nejde prečítať veľmi rýchlo. Ja som po jej prečítaní úplne stratila slová. Nad týmto silným a bolestivým príbehom budem ešte veľmi dlho premýšľať.

Ani keby oceány boli atrament a obloha papier, nevládal by som opísať hrôzu, ktorú prežívam.”
Napísal poľský chlapec v krakovskom gete

Recenzovala: Caroline Tuzarová

https://knihomolky.wordpress.com/2020/05/27/999/

Pridať komentár

Viac

Odkazy

Neobyčajné ženy z prvého transportu do Osvienčimu

Hodnotenie čitateľov

Kniha, ktorá sa naozaj ťažko hodnotí (Marián Péter | neoverený nákup, 30.4.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Nedá sa na ňu povedať jediné zlé slovo… Táto kniha, tieto príbehy, si zaslúžia byť čítané, aby sa nezabudlo… Ak to mám hodnotiť objektívne, jediné, čo pokladám za mätúce sú mená, osoby, ktoré sa spomínajú v knihe. Miestami som naozaj mal pocit, že je tam každá jedna žena z tých 999 spomenutá. Časom sa to, ale utriaslo a v podstate dôraz nebol na tom, aby sme sa každé jedno meno naučili (aj keď tie ženy si zaslúžia, aby sa na nich svet pamätal), ale na tom, aby sme si uvedomili, aby sme otvorili oči a vžili sa do ich životov, do ich príbehov… Nesmieme zabudnút, aké zverstvá sa páchali na ľuďoch a táto kniha nám ich naozaj miestami detailne opisuje. Myslím, že tiež táto kniha nie je určená pre slabšie povahy. Táto kniha sa nedá čítať s nadhľadom a preskakovaním nejakých strán. Je potrebné, aby sme si každú jednu stranu, každú jednu vetu prešli detailne a zamysleli sa nad nimi… Napriek tomu, tak ako tie ženy, tak ani čitatelia tejto knihy nenájdu odpoveď na otázku, ktorú si aj ony kládli každý jeden deň…. Prečo? Prečo sa to muselo všetko stať? Kniha je naozaj skvele napísaná, aj keď som čakal, že to bude trošku inou formou. Že to budú naozaj nejaké tie príbehy (románovým štýlom písané). Prekvapilo ma to, ako to autorka podala. Je to formou rozprávania autora, sem tam sa objavia dialógy preživších, doložené fotkami. Príbehy sú spomínané od samého začiatka, čo tým deportáciám predchádzalo, spomínané sú aj udalosti z táborov - Auschwitz a Birkenau a nájdeme tu aj príbehy niektorých ľudí, ktorí to celé prežili, ako ich život pokračoval po vojne. Autorka naozaj nič nevynechala a spracovala to najlepšie ako sa len dalo. Ak máte naozaj radi, teda zaujímate sa o vojnové príbehy, skutočné príbehy ľudí, ktorí vojnu prežili v priamom prenose v centre pekla, tak túto knihu si naozaj nesmiete nechať ujsť. Určite vám dá veľa…

Výborná (Natália Jurigová | neoverený nákup, 10.4.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Túto knihu som dostala ako darček pod stromček od kamarátky. Dosť silvestra už bola prečítaná. Pútavý a dojemný príbeh odvážnych žien. Odporúčam

Smutné (Katarína B. | neoverený nákup, 5.4.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Najlepšie napísaná kniha o tomto období dejín. Smutná,hrozivá,nepochopiteľná ale bohužiaľ skutočná. Človek pri čítaní rozmyšĺa ako sa niečo také zverské mohlo stať.

Silné a desivé (Denisa | neoverený nákup, 3.4.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Kniha je mrazivým svedectvom o zverstvách, ktoré boli páchané na ženách-`dievčatách v období 2 svetovej vojny. Je napísaná štýlom, ktorý nemusí sadnúť každému, nakoľko je v nej veľa historických faktov. Určite však stojí za to ju prečítať a rozšíriť si svoje obzory.

Zimomriavky (Gizela Valentová | neoverený nákup, 1.4.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Čítať túto knižku bol zážitok.Je až neskutočne čo všetko sa udialo počas vojny,ako museli mladé bezbranné ženy a dievčatá trpieť.Stale mám zimomriavky a až sa mi chcelo plakať pri čítaní knižky.Veľmi mi zmenila pohľad na život.

Históriu nezmeníme, ale čo sa z nej môžeme naučiť? (Kristína D. | neoverený nákup, 16.6.2020) Odpovedať

Na niektoré knihy sa hodnotenia píšu ťažšie... Mám pocit, že aj táto je jednou z tých. Kniha nie je klasickým románom v ktorom by sme sledovali zápletku, či dejové línie. Jej začiatok je oveľa viac plný faktov a skutočností, ktoré žiaľ nevieme zmeniť. Autorka nám predstavuje ženy, ktorých sa udalosti týkajú. Predstavuje nám pozadie a okolnosti, nuž a kniha takisto obsahuje fotografie, ktoré dopĺňajú životy osôb o ktorých čítame. Nie každému sadne tento štýl, pretože jedná sa o niečo iné, než o vojnové romány, na ktoré sme zvyknutí. To však nič nemení na tom, že či už románovou alebo historickou formou - je výpoveďou o hrôzach, ktoré sa stať nemali a predsa sa stali. Dáva nám zrkadielko a zaznamenáva spomienky, na ktoré napriek všetkému zlému netreba zabúdať. Najmä v dnešných časoch nie... Za pozitívum vnímam aj korešpondenciu, ktorá sa napokon v knihe nachádzala. Vždy mám v knihách rada listy alebo takéto drobné útržky, avšak priznávam, že aj pre mňa bola táto kniha niečím, na čo nie som celkom zvyknutá. Zmena je však život a niekedy je dobré čítať aj príbehy, ktoré do našej komfortnej zóny celkom nezapadajú.

Vojna si víťazov nevyberá (Dominik | neoverený nákup, 3.6.2020) Odpovedať

príjemné čítanie

999 nie je klasickým románom, ktorý začne svoju dejovú líniu predstavením hlavných hrdinov, pokračuje zápletkou, krízou, peripetiou a rozuzlením. Kniha sa vo veľkej miere opiera o fakty a skutočné udalosti z dejín – a preto budete mať možno spočiatku pocit, že čítate článok v časopise Historická review či stať z knihy o druhej svetovej vojne. 999 tiež využíva početný poznámkový aparát autorky a pracuje aj s predslovom a doslovom. Hoci je prvá časť zameraná viac historicky a faktograficky, v tej druhej už autorka pracuje aj s listovou korešpondenciou, ktorá posúvala dejovú líniu dopredu. Síce som k podobným knihám pristupoval s predsudkami, a v knihkupectve ich skôr obchádzal, román 999 ma príjemne – v rámci možností – prekvapil. Je otrasné, čoho sme boli v minulosti schopní a Heather Dune Macadam to vystihla trefne, najviac ako sa dalo. Ak máte chuť na zmenu, príbeh 999 žien by vás mohol zaujať.

Všetky komentáre (7)

Odpovedieť na komentár

Kontrolná otázka: Koľko dní má týždeň?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

Nemalo to logiku. Prečo by niekto chcel zobrať na prácu mladé dievčatá? Vieme predsa, že mladí ľudia sú leniví a hašteriví. A dievčatá? Tie sú najhoršie! Chvíľu sa chichocú a vzápätí sa utápajú v slzách. Trápia ich kŕče a správajú sa nevyspytateľne. Väčšmi ich zaujíma manikúra a účes než práca, ktorú majú vykonať. Len sa pozrite na dlážku v kuchyni, ktorú mala Priska vydrhnúť! Alebo tuto, na umytom hrnci zostal nalepený kus kuglu, lebo slečna, čo ho umývala, sledovala cez oblok rabínovho syna Jákoba, namiesto aby sa sústredila na riad. Keby matky nenaučili svoje dcéry, ako treba upratovať a byť patrične hrdé na svoju prácu, väčšina dievčat by sotva pričuchla k robote! Ktorý mladý človek rád pracuje?
A predsa sa svet krúti vďaka dievčatám. Keď sú milé a láskavé, nie je nič krajšie na svete. Keď vám vezmú ruku do svojich dlaní, odrazu máte pocit, že ste tou najmilovanejšou a najdôležitejšou osobou v celom vesmíre. Ešte aj hviezdy prestanú krúžiť po oblohe a zasnene si vydýchnu: „Len sa na to pozrite!“ Čím väčšmi nám pribúdajú rôčky, tým sme závislejší od dievčat pre ich bystrú myseľ, veselé štebotanie, pre ich nádej. Pre ich nevinnosť.
Práve preto bolo také ťažké uveriť chýrom, čo sa šírili po slovenských mestách a dedinách – chýrom, čo sa mali stať zákonom. Prečo by niekto bral mladé dievčatá na robotu? Prečo nie chlapcov? Je to smutné, vraveli si ľudia.