Anna a francúzsky bozk

Keďže v zahraničí je táto kniha dosť populárna, veľmi som sa na ňu tešila v slovenskom preklade. Musím veľmi vyzdvihnúť obálku, ktorá je náádherná. Autorka má super štýl písania, pretože sa mi to čítalo veľmi dobre, bavilo ma to, kniha sa čítala rýchlo a len som otáčala stranu za stranou, oceňujem aj krátke kapitoly. Pre mňa toto dielo bolo veľmi milé, super čítanie pre mladé dievčatá a takto nejak si predstavujem pekné čítanie pre dievčatá v mladom veku. Autorka skvele spracovala aj Paríž, nenútenými opismi krásne opísala mesto, rôzne pamiatky a miesta, žiadny štýl cestopisu. Veľmi som si obľúbila hlavné postavy, Anna sa mi páčila, a St. Clair bol och joj taký super chalanisko. Veľmi sa mi táto dvojka páčila, veľmi pekný vývoj vzťahu cez priateľstvo. Nádherné dialógy, mohli sa rozprávať o čomkoľvek, sadli si a tak by to malo byť. Zároveň to iskrilo a záver bol krásny. Trošku som tam mala v pozadí morálny problém, že St. Clair mal priateľku, ale no čert to vem. :D Obľúbila som si aj vedľajšie postavy, páčila sa mi celková partia, Amandu a Dava by som najradšej zahlušila. :D Inak super čítanie, oddychová knižka, pri ktorej budete mať úsmev na perách a prečítate ju za kratučký čas, pretože vás to bude baviť. Pre niekoho to môže byť trošku klišé, predvídateľné, ale mňa to veľmi potešilo a páčilo sa mi to. Určite odporúčam mladším čitateľom, ale aj starším dospelým, ktorých táto nenáročná knižka určite poteší a zahreje na duši.

Hoci kniha Anna a francúzsky bozk neprináša nič prevratné, ide o milé a oddychové čítanie, ktoré vám dozaista spríjemní blížiace sa jarné dni. Stephanie Perkins zápletku postavila na jednoduchosti a príbeh rozpovedala naozaj chytľavo. Vystupovaním Anny, myšlienkovými pochodmi a v neposlednom rade aj uveriteľným slovníkom sa priblížila cieľovej skupine čitateliek a čitateľov. V románe nechýbajú ani opisy Francúzska, ktoré však Anna podáva svojským spôsobom: tak, ako Paríž sama vnímala.

Pod krásnou knižnou obálkou sa schováva ešte krajší príbeh dvoch mladých ľudí, ktorý som si užívala s každým ďalším napísaným slovom. Jemné, nežné, vtipné a prosto milé čítanie, si zamilujú nie len mladšie ročníky, pre ktoré je kniha určená, ale spokojne aj tie staršie, ktoré majú chuť na príjemnú oddychovku z metropoly lásky, z Paríža. . Sedemnásťročná Anna, je rodičmi odvezená z Atlanty, kde žije, do prestížnej školy v Paríži. Nová škola, nové mesto, nový jazyk, nový ľudia a nové prostredie, ktoré jej naháňajú hrôzu, čoskoro vystrieda priateľská skupinka študentov a tí jej tento skok do neznáma uľahčia. V tejto veselej skupinke sa stretávame s rôznymi vzťahmi, ale priateľstvo je vždy to najpevnejšie a najkrajšie puto, aké si vedia ľudia medzi sebou vybudovať, no vie prerásť aj v niečo silnejšie a emotívnejšie. Existuje aj cesta späť? Šarmantný, bystrý a vtipný Étienne otrasie základmi nie jednej mladej dámy a Anna nie je žiadnou výnimkou, ale nič nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. . Autorkin štýl písania mi vyslovene sadol. Jej neprehnané a zároveň úplne postačujúce beletrické opisy mesta boli krásne a ja som sa častokrát zasnívala. Nechýbal trefný zmysel pre humor, ktorý oživil dialógy. Aj vystupovanie mladých ľudí autorka vystihla, pretože vo veku 17-18 rokov, ešte veľa z nás nevie, čo chce, kam smeruje a to je v poriadku. . Ja musím toto milé dielko len a len odporúčať každému, kto má chuť navštíviť Paríž, poprechádzať sa okolo Seiny, navštíviť roztomilé malé kiná a zažiť s Annou jej jeden rok, plný zmien, nových objavov a lásky.

Anna a francúzsky bozk je presne ten typ romantických YA príbehov, ktoré zbožňujem. Tento príbeh mi vážne sadol, nedokázala som sa od neho odtrhnúť a dychtivo som otáčala jednu stránku za druhou. Autorka má naozaj príjemný štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta. Celý čas som sa musela prihlúplo usmievať. Prostredie Paríža tiež dodáva príbehu určité čaro. Anna mi bola sympatická, aj keď som niekedy prevracala očami nad jej (detským) správaním. Občas by stačil len úprimný rozhovor a zabránilo by sa toľkým nedorozumeniam. Zo začiatku mi jej bolo trochu ľúto, sama neviem, ako by som dokázala prežiť v úplne neznámom prostredí, ďaleko od rodiny, ale časom si dokázala poradiť. Étienna som si tiež hneď obľúbila, je šarmantný, vtipný, múdry, aj keď mal svoje muchy a niektoré situácie (ohľadom dievčat vo svojom okolí) nezvládol práve najlepšie. Sem-tam som mala pocit, že sa točíme v začarovanom kruhu a chcela som zakričať na postavy, nech sa konečne na rovinu porozprávajú. Jeho otec bol otrasný, nikdy nepochopím, ako sa niekto môže takto správať k svojmu dieťaťu (vlastne k celej rodine). Páčili sa mi aj ich ďalší kamaráti, bola to zábavná skupinka. Samozrejme, nechýbajú ani stredoškolské mrchy a nejaká teenagerská dráma, bez toho by to nešlo. S príbehom som bola spokojná a odporúčam ho všetkým milovníkom YA. Dúfam, že sa dočkáme prekladu aj ostatných kníh z tejto série.

Veľmi milá kniha. Povedala by som, že ma prekvapila väčšmi než som čakala, pretože za posledné roky som si k tomuto žánru už vytvorila isté predsudky. Keďže som však po Anne a jej bozku túžila už od nejakých trinástich rokov, dala som jej šancu. A vyplatilo sa. Kniha je zábavná, milá, oddychová a veľmi pekná. Celý čas som túžila byť spolu s Annou v Paríži a objavovať jeho prekrásne miesta s jej novými priateľmi. Držala som jej palce, hnevala sa na ňu, pretože ako to už býva... vedela narobiť hlúposti. No celý čas som si čítanie užívala a rozhodne verím, že sa príbeh zapáči aj vám :).

Ďalšia YA z dielne YOLI pre mladých a nielen pre nich. Keďže bol minulý víkend Valentín, tak som si povedala, že trochu romantiky na spestrenie nezaškodí a tak som sa vrhla na túto novinku na našom knižnom trhu i keď až taká novinka to nie je, keďže táto kniha uzrela svetlo sveta už pred jedenástimi rokmi, takže je to taká kniha “teenager”. Apropó teenager! Aká som len rada, že už nie som vo veku hlavných protagonistov! I keď dospievanie je čarovné, ale to neustále zmietanie sa medzi opačnými pólmi: má ma rád, nemá ma rád, on má frajerku, ja chcem niekoho iného, chcem ho pobozkať - nemôžem ho pobozkať, čo povedia kamoši... je predsa len tak trochu únavné. Ale povedzme si čo-to k deju: Sedemnásťročnú Annu vyšlú rodičia do Paríža, aby tam absolvovala posledný ročník strednej školy. Anna sa cíti byť podvedená, veď kvôli rozhodnutiu rodičov musí opustiť kamarátov z maturitného ročníka, vzdať sa koncoročného plesu a takisto doma zostáva i chalan o ktorom si myslela, že nepotrvá dlho a budú spolu chodiť. Namiesto toho uviazne v Paríži, v meste, ktorého rečou vôbec nehovorí a kde nikoho nepozná. Avšak získať si nových priateľov nie je až také problematické ako sa spočiatku zdá a i jazykovú bariéru zvláda lepšie ako by sme čakali. Pomocnú ruku jej podá šarmantný spolužiak Étiene, ktorého všetci volajú St. Clair a do ktorého je zbláznená azda každá baba na škole. Má to však jeden háčik, tento idol všetkých teenagerských dievčenských sŕdc je zadaný! To mu však nebráni, aby svoju novú spolužiačku Annu zoznámil s Parížom, povodil ju po mnohých parížskych pamiatkach - Panteón, Notre-Dame... alebo aby viedli siahodlhé rozhovory o spisovateľoch či básnikoch. A tak sa Anna čím ďalej, tým menej cíti byť len obyčajným americkým turistom, ktorých možno spoznať podľa bielych tenisiek - asi tak ako Čechov podľa bielych ponožiek v sandáloch! Dej veľa zápletiek nemá, veď v podstate to má byť oddychové čítanie - hoci keď tak nad tým rozmýšľam, tak pre mnohé 14-15 ročné dievčatá môžu byť tieto vzťahové sínusoidy riadnym adrenalínom! Ale... Nájdu sa tu i zaujímavé myšlienky typu: “Je možné, že domov nie je miesto, ale osoba?” No chcela by som spomenúť ešte jednu vec, ktorá mi k tejto knihe vôbec nesedela a bola pre mňa rušivým elementom: použitie jednej, síce jedinej, ale o to viac do očí bijúcej nadávky! Predstavte si situáciu: Anna spadne a sama pre seba si povie: “Och, bože, FAKT som drbnutá!” Ako naozaj?! Na mieste, kde sa v pohode dalo použiť “FAKT som krava”, alebo hocijaký iný ekvivalent, ktorý by tu nepôsobil ako päsť na oko alebo soľ do kávy...?!Vo všeobecnosti s nadávkami a vulgarizmami problémy nemám, ale sem sa FAKT nehodila! Neviem, či to bolo takto aj v originálnej verzii, alebo prekladateľka iba chcela, aby to bolo in a priblížiť jazyk dnešnej mládeži, ale k postave samotnej a vôbec ku kontextu mi to nesedelo. Už som čítala mnoho kníh, kde nadávky a vulgarizmy boli bežnou súčasťou medziľudskej/teenagerskej komunikácie, ale ich použitie za každú cenu môže byť podľa môjho názoru občas kontraproduktívne. Celkovo to bola “milá” kniha, ktorá tých skúsenejších vráti do čias mladosti a tým mladším ukáže, že nie všetko je také zlé ako sa najprv javí, alebo že dobrí priatelia sú niekedy osožnejší ako mať tučné bankové konto alebo zazobaných rodičov. Takže, kto si chce trochu oddýchnuť a odosobniť sa od problémov všedných dní, nech sa páči, začítajte sa!