Zlato predátora

4,5* Zlato predátora je svižná kniha plná dobrodružstva. Oproti predchádzaj knihe je však dej o čosi ponurejší, nakoľko jednotlivé dejové línie sú nielen zložitejšie, ale takisto ukazujú viac z občas krutej ľudskej prirodzenosti. Tieto námety ma nesmierne bavili a len potvrdili, že Philip Reeve má síce svoje postavy rád, ale neštíti sa ich naozaj tvrdými spôsobmi skúšať. Dôkazom sú aj Tom a Hester, ktorí pred sebou majú ešte nejednu prekážku. Takže je paradoxné, že sa ich charaktery nemenia až tak rýchlo, ako by si to dej občas vyžadoval. Takže Tom je stále ten neznesiteľne naivný idealista a Hester zase nespoločenská a zachmúrená pesimistka. Práve preto ma Hester ako hrdinka bavila omnoho viac ako Tom, nakoľko do deja vnášala zaujímavé konflikty, čo Tom so svojim naivným prístupom vážne nedokázal. Okrem nich sa v príbehu objavili aj iné zaujímavé vedľajšie postavy. Tie ma síce opäť bavili viac ako tie hlavné, ale zase autorovi nemôžem vyčítať ich rôznorodosť. Oproti predchádzajúcej knihe je však Zlato predátora omnoho komplexnejšie. Niektoré dejové línie neboli uzatvorené a sľubujú zaujímavé udalosti v pokračovaní. Navyše sa autor spätne vrátil k niektorým udalostiam a poukázal na súvis s neskorším dianím. Tiež bolo zaujímavé sledovať, ako postavy pristupujú k riešeniu niektorých naozaj zložitých morálnych problémov a následne prežívať ich emócie, keď museli čeliť následkom svojich rozhodnutí. Skrátka, táto kniha je lepšia ako Smrteľné stroje.