Niekedy netreba zdolať vrchol

Obsah knihy: Niekedy netreba zdolať vrchol

Túžba dobyť proti túžbe pochopiť

Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

Z talianskeho originálu Senza mai arrivare in cima (Giulio Einaudi editore s. p. a., Torino 2018) preložil Stanislav Vallo.

Ukážky z knihy

Peter použil na označenie svojej cesty veľmi presný výraz. ‚Nikam sa neponáhľame, nemáme žiaden zištný cieľ – gnaskor, alebo prechádzanie miestami, ako sa v Tibete vraví putovaniu.‘ Púť má v každej kultúre význam očistnej cesty, lenže túlať sa, chodiť dookola nemá nijaký cieľ, bod príchodu, ktorý je však podstatný pre putovanie v našom chápaní. Jeruzalem, Rím, Mekka: ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu? Nachádzal som určitú súvislosť medzi potrebou dôjsť na konci putovania do svätého mesta a posadnutosťou horolezcov vrcholmi hôr: od detstva som počúval výraz horský vrchol ako metaforu raja a slovo výstup v duchovnom zmysle. No spomenul som si, že najdôležitejšia tibetská púť spočíva v tom, že pútnik obíde v kruhu horu Kailáš, ktorá je pre túto civilizáciu posvätná. Po tibetsky kora, v taliančine obísť v kruhu: kresťania stavajú na vrcholoch hôr kríže, budhisti vyznačujú pod nimi, po ich obvode kruhy. To prvé sa mi vždy videlo násilnícke, to druhé milé a láskavé; túžba dobyť proti túžbe pochopiť.