Dvere v kúte sveta

Dej nás spolu s dvanásťročným Adamom vezme cez zvláštne dvere do Stromorohu - čarovného sveta, v ktorom žijú rozličné magické bytosti ovládajúce živly. Táto krajina sa rozpriestiera okolo mocného Stromu Anat, ktorý je počiatkom všetkého života. Ibaže Anat aj Stromoroh umierajú... A naša zem je s nimi previazaná.

Adam nie je jediný, kto po dlhom čase prešiel z jedného sveta do druhého. Spolu s ním sa v Stromorohu ocitla tiež jeho panovačná sestra Eva, vtipkár Tomi, zachmúrená Petra a zvláštny Samo, ktorý neustále opakuje len "kúsok po kúsku vytvoríme celok".

Zatiaľ čo niektorí obyvatelia ich vítajú ako záchrancov sveta, iní by ich najradšej potrestali za všetko zlo, čo ľudia v Stromorohu kedy napáchali. Isté však je, že im nikto nechce povedať celú pravdu. Dokážu zachrániť Strom Anat a s ním všetko živé? A je to vôbec ich úloha?

Keď sú vaši hlavní hrdinovia deti na základke, môže to byť trochu zradné - prečo by mali zachraňovať svet práve oni? A čo všetko sú naozaj schopní vykonať a zvládnuť? Správajú sa detskí hrdinovia primerane na svoj vek? Určite je tu nejaká tá voľnosť a práca predstavivosti, no cením si, keď autori tento aspekt neopomínajú.

V tomto prípade nie všetky postavy dobre reagujú na nové prostredie a hrdinovia nevykonávajú žiadne kaskadérske kúsky. Navyše dostaneme vysvetlenie, čo si o ich zmiznutí myslia ľudia mimo Stromorohu. Napriek tomu sa mi chvíľami zdalo, že sa správajú a uvažujú, ako by boli aspoň o pár rokov starší... (A dnešné dvanásťročné deti na matike rozhodne nepočítajú rovnice, to iba na okraj.) Z tohto uhla pohľadu teda hlásim viac-menej úspech.

Za to jednoznačný úspech u mňa zožalo prepojenie príbehu s prírodou. Samotný Stromoroh je na tejto harmónii založený a vidno tu jasný kontrast s tým, ako sa u nás zaobchádza so životným prostredím. Podľa mňa je to niečo, o čom treba hovoriť, obzvlášť s mladšími čitateľmi. Plusom je tiež, že sa pokope ocitá skutočne nesúrodá skupinku detí. Musia sa naučiť navzájom tolerovať a dokonca spolupracovať, bez ohľadu na to, akí sú pre nich druhí "sprostí" či "divní" - lebo v konečnom dôsledku to tak nikdy celkom nie je, však.

Samotný príbeh je jednoducho fajn - nič úplne prevratné, nič celkom predvídateľné. Nový svet a magický systém sú dostatočne zaujímavé na to, aby pomohli preklenúť pomalšie pasáže. Výrazný humor neočakávajte, no kniha sa aspoň príjemne číta.

V konečnom dôsledku by som povedala, že nejde o ten druh detskej literatúry, ktorý by si nutne mali prečítať aj dospelí - pre starších čitateľov to bude maximálne milá oddychovka. Ale ak hľadáte vhodné čítanie pre deti vo vašej rodine alebo okolí, pokojne dajte šancu tejto knihe. Verím, že to pre ne môže byť pekné, dobrodružné čítanie, ktoré dokáže i niečo nenásilne naučiť.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2019/09/barbora-vanicka-dvere-v-kute-sveta.html

Adam je obyčajný chlapec, no trošku svojský. Musí sa vyrovnať s panovačnou sestrou, jej kamarátkami a aj s desivou učiteľkou matematiky. Zatiaľ sa mu podarilo nájsť iba jedného kamaráta.

Keď sa jedného dňa rozhodne ignorovať sestru a jej kamarátov, tak zablúdi.
Pri pokuse domov sa ocitá v uličke, ktorú nepozná, a otvára dvere, ktoré ho fascinujú.
A presne toto rozhodnutie, otvoriť dvere, ho dovedie do Stromorohu, ktorý sa rozprestiera okolo obrovského stromu Anat, prvého a najväčšieho stromu, aký kedy vznikol.

Chránia ho správcovia mágie, zázračné bytosti rôznych tvarov a farieb, ktoré sú príchodom Adama rovnako ohromené ako on.

No nedostal sa tam sám. Eva, v snahe nájsť strateného brata, sa ocitá na rovnakom mieste a spolu s ňou aj ďalšie tri deti.
Spoločne musia prekonať nástrahy a vykonať neľahkú úlohu - zachrániť Strom Anat, no pritom nezblázniť sa. Navyše sú to ony, tie deti, ktoré majú zachrániť svet? A sú vôbec prvými deťmi, ktoré sa o to pokúsili?

Autorka má veľmi zvláštny, až taký rozprávkový štýl. Ocitáme sa vo fantasy svete, v ktorom je veľa zlého, ale zároveň je to magický svet, ktorý potrebuje pomoc.

Asi je to len môj osobný problém, ale niekedy mám pocit, že autori fantasy kníh sa snažia vždy vytvoriť niekoho, nejakú postavu, ktorá niečo zmení, no zároveň je so všetkým stotožnená a hrdinská.

V tomto prípade sú hrdinami malé deti, ktoré ešte nemôžu vedieť, čo leží na ich pleciach. Veľakrát sa správali omnoho "dospelejšie", než naozaj boli.

Priestor pripomína miestami Narniu - krásne kvety, všetko rozkvitnuté, no Strom Anat postupne zomiera, tak všetko sa mení na zlé, dejom cítiť ponurú atmosféru.
 

"Musíš sa učiť celý život, Tomi," pokarhal ho Rotua, "ak len nepatríš medzi tých zadubencov, ktorí si myslia, že stačí, keď vedia čítať a písať." (s. 134)

Túto atmosféru však autorka vylepšuje svojím humorom, rôznymi charaktermi postáv, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a skvelo doplnia dej.

Deti (Adam, Eva, Tomi, Petra a Samo) sú každé iné, jedinečné. Kde jeden je tichý, druhý príliš hlučný. Keď jeden koná pudovo, druhý rozumom. Dôležité je však, aby konali spoločne.

Miestami autorka až príliš zidealizovala postavy a na všetky problémy našli akýmsi zázrakom vždy riešenie. Trošku mi absentovala akási evolúcia v postavách, autorka im hneď zadelila vlastnosti a neposúvala ich myšlienkové pochody.

Celkový dojem je však pozitívny. Barbora Vanická vytvorila krásny rozprávkový svet, ktorý má isté pravidlá, potrebuje záchranu a končí tak, ako by mal končiť.
Príbeh o tolerancii, o medziľudských vzťahoch, o dôvere, o nenávisti, o prekonávaní prekážok, predsudkoch, o prírode. Je to však príbeh určený mladším čitateľom, ktorý nájdu krásu jednoduchosti vo vetách, v obrazoch, ktoré sa vám vyskytnú pred očami, keď budete čítať.
Knihe dodávajú originalitu aj krásne jednoduché ilustrácie, ktoré sú cteným doplnkom.

Recenzovala: Simona Tlacháčová
https://nakridlachknih.blogspot.com/2019/11/dvere-v-kute-sveta-barbora-vanicka.html